Zvolali sme brigádu

Aj ja tak sedím, prešívam gombíky, prerábam závoj. Potom sa rozletia dvere. Usmejem sa. Niekto niečo vymyslel a začína zháňať ľudí. Prišla pozvánka na vedľajšiu izbu – Poď, máme brigádu!A tak prídem na vedľajšiu izbu. Ešte tam nik nie je. Postupne prichádzajú ostatné sestry. Brigáda spočíva v tom, že každá si donesie z izby to, čo práve robila. Každá sedí a robí svoje, nie sama, ale spolu.Cítim tu radosť. Pripadám si ako doma, keď sme všetci sedeli v kuchyni okolo stola a každý si robil svoje. Nie je dôležité, či človek urobí nejakú robotu alebo nie. Dôležité je, aby neostal sám. Sám so svojimi myšlienkami, ktoré v jeseni bývajú akési tmavšie.Teraz sa teším na ďalšiu sobotu. Keď nik nezvolá brigádu, tak ju zvolám ja. Vytiahnem zo stola odloženú čokoládu a bude lepšie pri stole i pri srdci. Taká brigáda má svoje čaro.