V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia Ambrela Development Forum, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 200 medzinárodných odborníkov z 20 krajín. Počas panelových diskusií účastníci analyzovali súčasnú globálnu krízu a hľadali spôsoby jej riešenia. Diskutovali najmä o vojne na Ukrajine, ktorá prinútila obrovské množstvo ľudí opustiť svoje domovy a hľadať útočisko v iných krajinách.
Podľa OSN od začiatku vojny na Ukrajine prekročilo slovenské hranice viac ako 1.3 milióna ľudí. Takmer 83% z nich boli ženy a deti, ale medzi imigrantmi sú aj starší ľudia a ľudia so špeciálnymi potrebami.
Podľa odborníkov ruská invázia na Ukrajinu vo Februári 2022 a následná humanitárna kríza vyvolali v odborných kruhoch diskusie o nedostatkoch vo financovaní, ako aj o zásadách humanitárnej činnosti a medzinárodnej pomoci. Povojnová obnova Ukrajiny a účasť občianskej spoločnosti v Strednej a Východnej Európe na tomto procese je pre spoločnosť naliehavou otázkou.
Podľa Daniela Kaby, riaditeľa platformy Ambrela, kríza na Ukrajine a v Afrike, ako aj ďalšie humanitárne výzvy len zdôrazňujú naliehavú potrebu prehodnotiť budúcnosť systému humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce.
"Naša platforma združuje 31 mimovládnych organizácií, medzi ktorými sú všetky najväčšie humanitárne organizácie na Slovensku," hovorí Daniel Kaba, "spolu majú na Ukrajine približne viac ako 50 projektov, ktoré realizujú spolu so svojimi partnermi, miestnymi ukrajinskými organizáciami a sponzormi. Od minulého roka realizovali projekty v hodnote viac ako 20 miliónov eur."
Podľa jeho slov celkový počet ľudí, ktorým sa prostredníctvom týchto projektov dostalo pomoci, je viac ako 100.000 a žijú nielen na Západnej Ukrajine, ale aj na juhu a východe. Medzi tieto regióny patria Černihivská, Odeská a Dnepropetrovská oblasť.
"Samozrejme, naša práca je rôznorodá a zahŕňa spoluprácu s rôznymi typmi organizácií," dodáva Daniel Kaba, "vrátane ukrajinskej vlády, medzinárodných a slovenských darcov. Medzi úlohy Ambrely ako zjednocujúcej platformy patrí práca v oblasti ľudských práv a vzdelávania."
Členmi Ambrely sú organizácie zo Slovenska ktoré pôsobia v regiónoch: Balkán, Blízky východ a Afrika a majú tam svojich lokálnych partnerov.

Na fóre sa diskutovalo aj o otázkach súvisiacich s povojnovou obnovou Ukrajiny. Podľa Mustafu Nayema, vedúceho Štátnej agentúry pre obnovu a rozvoj infraštruktúry Ukrajiny, ktorý sa na konferencii zúčastnil online, sa výzvy pre energetickú infraštruktúru Ukrajiny začali v Októbri a celý tím štátnej agentúry sa podieľal na pomoci energetickej sieti pri ochrane jej zariadení pred rôznymi hrozbami.
"Existuje mnoho odborníkov, ktorí dokážu realizovať veľké infraštruktúrne projekty, ale málo tých, ktorí rozumejú tomu, ako plánovať obnovu územia. Vrátane otázok, ako sú podnikanie, bývanie, sociálna infraštruktúra, verejné služby a podobne," hovorí Mustafa Nayem, "existujú však modely obnovy krajiny po vojnách alebo katastrofách, ktoré sa líšia formou a organizáciou".
Napríklad krajiny ako Afganistan, Sýria alebo Irak, kde pôsobil externý "hráč", ktorý na týchto územiach pomáhal pri ich obnove. V skutočnosti to bol on, kto rozhodoval o financovaní, plánovaní a riadení obnovy. Existujú aj krajiny ako Japonsko a Spojené štáty, ktoré majú vlastné agentúry zodpovedné za obnovu území napríklad po prírodných katastrofách.
"Naša agentúra a naše ministerstvo nie sú priamo zapojené do bojov, ale sme zodpovední za logistiku a ochranu tých zariadení, ktoré potrebujú ochranu, a sme zodpovední za kritickú infraštruktúru," dodáva Mustafa Nayem, "takže prioritou celej našej agentúry a celého nášho tímu je urobiť všetko pre to, aby sa náklad smerujúci na front nezastavil. Je dôležité, aby sa lieky, potraviny a munícia dostali na frontovú líniu včas."
Okrem medzinárodných organizácií však na Ukrajine pôsobí aj mnoho miestnych organizácií, ktoré poskytujú pomoc obyvateľom frontových oblastí a komunikujú priamo s ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc.
Podľa Olega Masyka, projektového koordinátora na švajčiarskom veľvyslanectve na Ukrajine, humanitárnu pomoc často poskytujú veľké medzinárodné organizácie a veľa vládnych finančných prostriedkov smeruje cez tieto medzinárodné organizácie. Na Ukrajine je však aj veľa malých humanitárnych organizácií, ktoré odvádzajú veľmi dobrú prácu.
"Tieto organizácie sú bližšie k ľuďom, sú skutočne medzi nimi, a čo je najdôležitejšie, poskytujú humanitárnu pomoc tam, kde to nedokážu ani medzinárodné organizácie," hovorí Oleg Masyk, "či už ide o distribúciu potravinových balíčkov alebo peňažnej pomoci, alebo o obnovu postihnutých domov a dodávku palivového dreva na zimu. Takéto ukrajinské organizácie pôsobia takpovediac až v prvej línii."
Od začiatku vojny tieto organizácie rýchlo reagovali na krízu a ich členovia teraz pomáhajú ľuďom s rizikom vlastného života.

Living the War
Hostia konferencie sa mohli dozvedieť, ako sa počas vojny cítili dobrovoľníci a obyčajní Ukrajinci prostredníctvom interaktívnej výstavy Living the War, ktorú zorganizovala neziskovka The Game Changers.
Ide o okuliare virtuálnej reality, ktoré diváka prenesú na Ukrajinu počas vojny. Zničené domy, operačná sála, rozbité budovy a dvory, kde si ľudia varia na ohni, pretože nemajú elektrinu ani kúrenie, zhorené autá.
Podľa Igora Kryvolapova, predsedy The Game Changers, virtuálna realita ukazuje hrozné dôsledky ruskej agresie.
"Pred vojnou sme mali štúdio a poskytovali sme marketingové služby veľkým spoločnostiam a známym značkám. Keď sa začali boje, uvedomili sme si, že naše možnosti sú jedinečným nástrojom na propagáciu ukrajinských príbehov a podporu Ukrajiny v zahraničí," hovorí, "a môže to mať aj veľký historický potenciál. Keby sa napríklad takéto video podarilo natočiť počas napoleonských vojen, akú by malo historickú hodnotu."
Prvé takéto projekty boli realizované spolu s ministrom vnútra Denysom Monastyrskym a jeho námestníkom Jevhenom Jeninom. Išlo o takzvanú "teleportáciu" do miest Bachmut, Ižum a Buča. Dnes sa tento projekt realizuje s podporou ministerstva zahraničných vecí a ministra Dmytra Kuleby.
"Cieľom nášho projektu Living the War je dať divákom možnosť v piatich minútach pocítiť, čo cítia Ukrajinci počas najväčšej vojny 21. storočia," hovorí Igor Krivolapov, "Jedna vec je prečítať si správy, pozrieť si nejaké videá, ktoré určite môžu sprostredkovať nejaké informácie a vedomosti. Ale nedokážu sprostredkovať pocit a blízkosť týchto udalostí. Náš projekt je zážitkom, videom, ktoré sprostredkúva zábery z určitých historických udalostí a vytvára pocit."
Okrem toho majú autori projektu Living the War veľký cieľ: spolu s americkým historikom Timothym Snyderom, ktorý je ambasádorom ukrajinskej fundraisingovej platformy UNITED24, sa chystajú otvoriť kurz o najväčšej vojne 21. storočia a bezplatne ho poskytnúť vysokoškolským inštitúciám na celom svete.
Ten sa stane akýmsi protiliekom na veľké vojny v budúcnosti, pretože história ukazuje, že prvé a druhé generácie po veľkých vojnách žijú v mieri a hovoria: "Už nikdy viac".
This material was created with the support of the UNESCO program "Support to Ukrainian Refugees through the Media" funded by the Government of Japan.