Pravidelne sme s priateľom jazdievali z Dublinu cez Trim na jeho farmu. Rozčuľovalo ma, že som ten nádherný hrad toľko krát videla, ale ešte nikdy z vnútra, lebo ako vždy sme sa niekde ponáhľali. Až sa napokon pošťastilo. Náš kamarát Johnjoe, zamestnanec Správy národného pamiatkového ústavu Írska, ktorý má kanceláriu priamo v areáli, jedného večera prišiel k nám na farmu: Sadaj do auta, lebo inak ešte napíšeš o tom román, ako sme ti nedovolili pozrieť si náš kaštieľ z vnútra.
Doraziac tam, mi tesne pred vchodom do budovy vtisol do ruky obrovský kľúč: Tu máš, otvor si sama! Posledných turistov sme vyhodili o siedmej, takže teraz ho máš sama pre seba. Wau! Jedinečná príležitosť strašiť v stredovekom hrade!
Zvonku zelený, vnútri ešte zelenší, nuž typicky Írsky. Z okna bol úžasný výhľad na rieku Boyne, a priľahlú obrovskú lúku. Dejisko bojových scén z filmu Braveheart. Vysvetľuje mi môj sprievodca.
Keď sme vyliezli takmer na strechu, Johnjoe mi prezradil verejné tajomstvo, ktoré v turistických sprievodcoch nenájdete:
Vidíš tú sochu tam dole? ( Monument Lorda Wellingtona) No, kedysi držal v ruke meč. A čo sa stalo že už ho nemá? Vyzvedám s nevinným výrazom na tvári. I keď po 20 ročnom kamarátstve s Írmi sa mi odpoveď sama vynárala v hlave. Joe veľavýznamne zagúľal očami. Nuž niekto ho odstrelil. Nebude tu nejaký anglický hňup predsa víťazoslávne držať meč nad starým keltským mestom!
Polícii to po vyšetrení vychádzalo tak,že odtiaľto ostreľovali tú sochu, ale v meste o výstrely nikto nepočul ani nič nevidel.
Čo vylomili zámok? Ale nie, nikto nevie ako sa sem na strechu dostali.
Nuž taká malá Írska Sicília, pomyslím si.
A vychádzajúc zo zámku hútam nad tým, kto tým ostro-strelcom asi odomkol bránu.
Po troch Guinnessoch v miestnom pube, sa nechám presvedčiť že hrdinovia tam zrejme vyleteli na zelenom drakovi. Alebo že by pomohol v rámci keltskej solidarity Braveheart?
Statoční chlapci na pive z miestnymi policajtami, práve vymýšlajú oficiálnu verziu, ak by sa náhodou sťažovalo anglické veľvyslanectvo: Ako zásah vyššej moci do sochy udrel blesk, samozrejme taký trochu slabší, preto chýba len ten meč.
Tajne ich podozrievam, že smútia nad tým, že tej soche ostala hlava. Nuž takí sú Íri. Večne nespokojní.
Takže ak sa tam vyberiete, a nájdete už len polovicu sochy, zrejme bola tentokrát poriadna búrka, tentokrát s trochu väčším bleskom.
Video: http://wn.com/Trim,_County_Meath
Bomba v Trime
Kým som to tu písala, a robila si z toho srandu, vôbec som nevedela, že pred pár týždňami „gardai" (Írska polícia) museli odstraňovať spod tej sochy bombu. Niekto sa takto pripravoval na návštevu anglickej kráľovny v Írsku.
Nie že by som ostreľovanie sôch a kladenie bômb ospravedlňovala, ale rozumiem ich motivácii. Aj ja považujem návštevu anglickej kráľovny za predčasnú. Íri ešte nepreboleli anglickú okupáciu, a hlavne im nemôžu zabudnúť ako ich nechali vyhladovať. Veľká časť toho čo sa v Írsku dopestovalo sa hromadne odvážalo do Anglicka a Íri sa museli pozerať ako ich deti umierajú od hladu.
Niektorým doslova a dopísmena ozeleneli tváre, lebo sa začali pásť trávou, aby prežili. A takýto lordi plniaci si bruchá a vačky cudzou námahou, ako ten ktorého socha tu je, sa im posmievali. V ich vlastnej krajine.
Vtedajší výrok anglickej kráľovny, že to je vôla božia, bol vrcholom všetkých urážiek a drzostí.
Medzičasom sa síce za to ospravedlnili, ale prišlo to príliš neskoro.
Odpustiť sa dá. Ale zabudnúť nikdy.
Takto sa k tomu vyjadrovala väčšina tých, ktorých som sa pýtala.
Kto vie anglicky a zaujíma ho to:
