Normalita alebo o tom ci je normalne byt normalnym

Ja som tiež jedna z tých, čo sa takmer 40 rokov snažila, snažila a snažila bez toho, aby čo len čiastočný úspech zažila. A napokon bez toho aby som sa „polepšila“, som sa s tej vytrvalej snahy obesila. Ej veru ťažko je to stať sa normálna, keď na to takmer každý celkom iný názor má. Začnem teda členmi mojej rodiny, kde sa nachádzali rôzne názorové skupiny. Už len rodičia úbohej mňa dcéry, žrali obaja iné politické smery. Nezhodli sa ani len pri otázke viery, ale v sebaláske žali úspech smelý. A preto sa v objekte ich lásky názory tiež nezišli, skôr ako sa našli, už sa rozišli. Príbuzenstvo zlaté, dali slova rázne, sami ale potom nebrali ich vážne. Deväťdesiat percent s toho čo mi radili, bolo podľa čoho vôbec sami nežili. Bez výchovy mala som sa stať vychovaná a bez škôl a múdreho slova študovaná. Na ich drzé klamstvá odpovedať pravdu, čudovala som sa, či si robia srandu. A verte mi, páni, bez hanby a bázne, mysleli to oni veru celkom vážne. Toľko radcov i poradcov, sem tam dáky učiteľ, ich počet by mi závidel kráľ aj vládny činiteľ.Pokrivení majstri, navonok sú milí, a zvnútra sú dávno stuchnutí a hnilí.Pravú svoju tvár, tu nikdy neukážu, a to čo vám radia sami nedokážu. O pravde spievajú, nepravdou dýchajú a zo starej múdrosti tlachajú len hlúposti.Majstra spoznáš totiž, že on čo dnes učí, podľa toho žije, že to len tak frčí! Niektorí z nich používali totalitu a mysleli, že tým u mňa snáď vyvolajú normalitu. Tvrdili: nenormálna sa narodila, a to z vlastnej viny, a potom čakali, že budem konať sväté činy. Nebola to celkom iba moja vina, že som tri krát za deň bola celkom iná. Ako chameleón musela som meniť výzory, podľa toho, kto mal aké názory. Na tom, čo je normálne, nikdy sa totiž nezhodli a ja čakala som márne, aby sa raz dohodli. To čo videl jeden biele, druhý čierne, prvý videl nové, druhý nemoderné. Tomu bolo studené, tomu bolo teplé, cítila som na zemi, že som asi v pekle. A keď sa tí ľudkovia všetci naraz stretli, zo zemského povrchu celkom ma tým zmietli. A v zúfalom úsilí všetkým ulahodiť, začala som napokon sama sebe škodiť. Márnosť nad márnosť všetka táto snaha, narodila som sa, a aj umriem nahá!