Ako som uviedol, sú dve roviny pohľadu. Prvou rovinou je spomenutá rovina právna. Ozval sa mi pán pod pseudonymom „hank", ktorý ma nasmeroval na rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) z roku 1997 (II. ÚS 8/97). Vtedajší Generálny prokurátor podal podnet na ÚS SR, v ktorom namietal vtedajšie ustanovenie o použití „papúč" pre obecnú políciu. Táto právomoc totiž bola daná obecnej polícii prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia., a nie zákonom ako je tomu dnes. Okrem iného v tejto súvislosti namietal aj možný rozpor nasadzovania „papúč" s ústavou, presnejšie tiež s čl. 20 ods. 4 (takže v „duchu" príspevkov niektorých „tieždiskutérov" rovnako uvažoval "nezmyselne," prípadne ako „vychcálek",ako „primitívny sebec", ako ****** a iné..v tom prípade ma teší, že úroveň môjho uvažovania je v ich očiach na úrovni uvažovania generálneho prokurátora). Ústavný súd, okrem iného, v tejto veci uviedol, že:
"Použitím technického prostriedku na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku sa vlastníkovi proti jeho vôli znemožňuje užívanie jeho majetku." Avšak, ako ďalej uviedol: „Povinnosť, ktorá sa ukladá ako dôsledok protiprávneho správania vlastníka a vlastníkovi sa ňou ukladá nútené obmedzenie jeho práv vyplývajúcich z práva vlastniť majetok, nemá povahu obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy.", a ďalej „Obmedzenie vlastníctva, ktoré namietol navrhovateľ, nepredstavuje zásah do ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy. Má povahu obmedzenia práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy." Po slovensky, že použitie "papúč" nie je v rozpore s ústavou, teda nie je skutočne obmedzením vlastníckeho práva.
Taktiež ma ten istý prispievateľ upozornil na fakt, že dané vozidlo stojí na parkovacom mieste protiprávne (je to priestupok), a teda stojí na zákaze zastavenia/státia. Vychádzať možno z úvahy, že §25 ods. 1 píše: Vodič nesmie zastaviť a stáť ...písm. o) na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Teda ide o zákaz zastavenia a státia, a obecná polícia má právo podľa §16a v takom prípade použiť "papuču".
Nielen v tejto diskusii zarezonovala pochybnosť, či môže obec/mesto ako vlastník komunikácie zveriť právomoc správy tohto vlastníctva formou prenájmu na iný subjekt bez zákonného splnomocnenia, a preto je parkovné, a teda aj "papuča", v rozpore so zákonom, prípadne s ústavou. V kontexte ďalších nálezov, napr. PL. ÚS 6/01, vzniká iná úvaha, či vyššie obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka dopravného prostriedku použitím "papúč" platí aj v prípade postihu nezaplateného parkovného, ktorého výber je zverený správcovi komunikácie, ktorým sa stal iný (súkromný) subjekt, ako vlastník komunikácie. Teda iný ako obec/mesto/štát. Teda obmedzenie vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 nemožno uplatniť v prípade vlastník versus správca. V prípade Košíc však k tomu došlo navyše bez verejnej súťaže, a teda pravdepodobne protizákonne. A keďže je výber parkovného realizovaný na protizákonnom základe, môže sa niekomu javiť protizákonným aj ukladanie sankcií. No existuje prezumpcia správnosti, že rozhodnutie orgánu je právoplatné kým sa nepreukáže opak. A zákonnosť výberu správcu alebo vôbec zákonnosť zverenia správy obcou/mestom opäť nemá nič spoločné s faktom zákazu zastavenia a státia na platenom parkovisku bez úhrady.
Rovina filozofická, ostáva otvorená, preto ju pripomeniem. "Papuča" je teda v súlade s ústavou, no je aj naozaj vhodným zabezpečovacím prostriedkom? Páchateľom priestupku je vodič a nie majiteľ auta, pričom nemusí ísť vždy o jednu a tú istú osobu. Vlastník je však zodpovedný za svoje vlastníctvo. Zmysel/význam "papuče" ako prostriedku zabezpečenia vyššej pravdepodobnosti identifikovania priestupcu a následného výberu pokuty je jedna vec. Správna. Aj keď napríklad správca výberu parkovného za svoju činnosť v tomto prípade aj tak príjem nemá, pretože iné auto tak či tak aj po nasadení "papuče" na danom mieste nezaparkuje a parkovné nezaplatí. Pokuta je príjmom obecného rozpočtu. Naďalej však ostáva riziko nebezpečenstva vzniku možnej škody na majetku (samotného zablokovaného auta alebo na inom majetku) alebo na živote zablokovaním auta, resp. neodstránením tejto prekážky, ktorú auto tvorí zastavením a státím na zakázanom mieste. Naďalej ostáva otázka subjektívnej zodpovednosti za vznik tejto škody a určenia podielu zodpovednosti, prípadne náhrady škody. Vodič? Majiteľ auta? Obecní/mestskí policajti? Nikto? Pravdepodobnosť, že dotyčný priestupca, vodič, už nezaparkuje na zákaze je veľká a výchovne prínosná. No v prípade škody, trvalého poškodenia zdravia alebo nebodaj smrti kvôli včasnému neodstráneniu prekážky, keďže pri záchrane, hlavne života, ide zväčša o každú minútu/sekundu, je to malý prínos. Príchod polície k "papuči" vždy trvá nejaký čas a jeho trvanie je vždy relatívne krátke alebo relatívne dlhé. Následné hľadanie a určenie vinníka neodbijeme len suchým konštatovaním, že **** zaparkoval tam, kde nemá. Tomu ****, resp. majiteľovi auta, ak by nezablokovali auto "papučou", vodič alebo majiteľ auta by včas odišiel. Život by bol zachránený, pokuta zaplatená a výchova k parkovaniu zabezpečená. Ak by včas vodič neodišiel aj bez "papuče" plne by zodpovedal sám a nerozdielne za následky. "Papuča" je teda v súlade s ústavou, no je aj naozaj vhodným zabezpečovacím prostriedkom?
Teší ma, že som v prípade ústavnosti "papuče" neuvažoval zle, i keď v tomto kontexte som 13 rokov meškal, ale ako sa vraví, nikdy nie je neskoro. Na druhej strane niektoré témy sa cyklicky opakujú a vzbudzujú myšlienkové vášne, ako napr. táto, ako som sa presvedčil. A vyvolala inú úvahu v kontexte danej problematiky. A keďže som sa stretol s náznakmi na možný nesúlad s ústavou, ktorý naznačovala aj odborná verejnosť, to ma podnietilo a podnecuje k týmto úvahám.
Ďakujem, pán prispievateľ „hank", za nasmerovanie k možnej odpovedi :-)
