Začínali sme teda piatok ráno v obci Zliechov, čo jenajlepšia východisková pozícia pre turistov, ktorí sa rozhodnú vystúpiť naStrážov. Trasa sa začína v obci a ideme po červenej turistickejznačke. Stúpanie je náročné, však za necelé 2 km prekonáme vyše 600 výškovýchmetrov. Ale stojí to zato. Na vrchole nás čaká krásny výhľad na celé okolie,škoda, že nám to kazila prechádzajúca oblačnosť. Po krátkej pauzičkepokračujeme opäť po červenej do Čičmian, kde sa môžeme podľa potrebyobčerstviť, my tiež neváhame a dávame po pive. Taká rýchlovka, čaká násešte dlhá cesta. JZ obce Čičmany pokračujeme stále po červenej a na chvíľu sa stávamesúčasťou trasy E8, ktorá prechádza od Atlantiku až po Bospor. Trasaz Čičmian do Fačkovského sedla nie je nijak extrémne zaujímava, no ktochce absolvovať túto trasu nevyhne sa tomu. Po zopár poriadnych stúpaniacha klesaniach konečne v podvečer prichádzame do Fačkovského sedla, kdemierime hneď k salašu, z ktorého ešte dýcha hlboký socializmus. Zacelkom prijateľné sumy jeme čo iné ako bryndzové halušky, dopĺňame zásobya ponáhľame sa po žltej značke - smer Kľak. Už sa pomaly stmieva a myešte nemáme miesto pre naše stany. Nakoniec už úplne po tme a veľkej hmledorážame na miesto zvané „Pod Skalou“. Po pamäti rozkladáme stany, varíme čajs rumom a ideme spať. Noc bola veterná a plná zaujímavýchzvukov. JSlabšie povahy by to asi mali ťažké.
Skoro ráno pakujeme stany, dávame ľahké raňajkya rýchlo odchádzame. Kto pozná situáciu vie prečo J. Cesta na Kľak jekrátka, nakoľko sme bivakovali kúsok pod vrcholom. Opäť sa nám nenaskytávýhľad, aký sme očakávali, stále je totiž vysoká oblačnosť. Iba občas sa mrakystiahnu, preto sa nezdržujeme, rýchlo sa zapisujeme do vrcholovej knihya po červenej trase pokračujeme smerom na Martinské Hole. Tým ktorí sivyberú túto trasu odporúčam hlavne dobrú fyzickú kondičku a pevné nervy.Trasa je krásna plná pekných výhľadov, ale i náročných stupákov a prudkýchklesaní. Je dobre byť na to pripravený. Po celom dni potenia, výnimočnýchpohľadov na slovenské hory konečne v podvečer prichádzame na Hornú Lúku.Cez nekonečné čučoriedkové a brusnicové plantáže sa prebojujeme doturistickej chaty. (jej polohu nebudem spomínať, nakoľko jej nadmernépoužívanie by mohlo viesť k jej zániku.)
Večer kuchtíme nejakú tú večeru, čaj a občerstvujeme sav miestnej studničke. Opäť ideme skoro spať, deň bol náročný, tak saponárame do spánku v lone prírody. Až na pár zvukov bola noc pokojná.
Ráno je budíček zavčasu, ešte nás čaká záverečný úsekhrebeňa do Strečna. Hneď na úvod nás čaká hádam najväčšie stúpanie a to naprvý z vrcholov Martinských Holí – Veterné. Poriadne spotení a mokrísme konečne hore a po krátkej pauze pokračujeme smerom na Veľkú Lúku, čoje najvyšší vrch nášho výletu. Až tu stretávame pomerne veľa turistov, aj toväčšinou zo zahraničia. Našincov je málo a aj to málo väčšinous hrebeňom v ruke. Pretekajú sa, kto nájde lepší flek na zberčučoriedok a brusníc. J Samozrejme neodoláme ani my a hneď zhadzujemebatohy. Po krátkej pauze musíme pokračovať ďalej i keď by sa človekdokázal takto pásť celé hodiny. Z „Martiniek“ nás čaká už príjemnejšia cesta.Väčšiu časť cesty už len klesáme a pomaly opúšťame krásne vyhliadkovémiesta a cez hlboké lesy pomaly ale isto prichádzame k Strečnu.A tu si uvedomujeme, že sme naspäť v „civilizácii“. Autá, hluk, zmätok,ľudia v strese a podobné črty dnešného konzumného života. Ako lendobre padli tie tri dni v prírode. Len keby nám ten kus prírody zostal, čonajdlhšie.
Môžem len každému odporučiť!
