A začnem práve posledným menovaným, Andrejom Hlinkom,ktorý sa v poslednej dobe stal u nás na Slovensku stredobodompolitických i verejných diskusií. A to vďaka politickej strane SNSa ich návrhu urobiť z neho „otca národa“. Najprv ma to nijak extranezaujalo, však čo by sme od SNS mohli čakať okrem urážok na všetkých naokolo,opitého predsedu a proti – maďarských vyjadrení. Ale po zopár týždňoch sato nijak nezmenilo a tak som sa rozhodol sa na naše dejiny troška pozrieť.Prečítal som teda pár článkov, spisov, vyjadrení, citátov a životopisAndreja Hlinku. Podľa mňa nejestvuje jednoznačné stanovisko k jeho osobe.Na jednej strane to bol hlavou a dušou človek, ktorý miloval svoju vlasť.Na druhej strane bol presvedčeným antikomunistom a spojil sai s Konrádom Henleinom. Čiže určite to bol veľký Slovák, ale „otcomnároda“ by som ho rozhodne nenazýval.
Lenže to, že sa oslavujú častokrát zločinci nieje ničvýnimočné vo svete a ani u nás. Stačí sa pozrieť všade naokolo. Zadôb hlbokého socializmu sa u nás a vo všetkých krajinách Varšavskejzmluvy priam velebili mená ako Lenin, či Stalin. A čo urobili? Lenin dalbez váhania odstrániť celú cársku rodinu. Stalin dal milióny ľudí poslať nasmrť len kvôli tomu, že trpel paranojami. A dokonca sme ho mali za hrdinua otca národa. Zájdime teraz k nám do obdobia 50 rokov dozadu, keďbol prvý slovenský štát a na jeho čele Jozef Tiso. Nech to bol hoc ajpápež jednoducho vedel o zverstvách, ktoré sa diali mimo jeho domova.A dokonca ich podpisoval a to len aby zachránil svoj krk. Poďme ešteďalej. Taký chlapík menom Ernesto Guevara, oveľa viac známy pod menom Che. Tentorevolucionár, ktorý dával ešte aj z väzenia zabiť tisíce ľudí. A dnesho mladí nosia na tričkách. A takto by som mohol pokračovať ďalej.História i súčasnosť ponúkajú množstvo takýchto „osobností“. Ako môžemeobhajovať niekoho kto vezme život? Kto dá zabiť bez váhania? Zamyslite sa.
Dnes sa ale ľudia nezaujímajú, častokrát zatvárajú očia veci prehliadajú. Prečo tomu tak je? Nechcú? Či načo? Jednoducho preto,že ľudom je ľahšie keď jednoducho odvrátia zrak. Tak to bolo, je a bude.Ľudom je ľahšie ak môžu strčiť hlavu do piesku, niekoho nasledovať i keďčastokrát slepo, nevedomky, hlúpo a naivne. Nedokážu si vytvoriť svojnázor, preto si berú niekoho. Pritom v dnešnej dobe technológiia internetu netreba byť práve historikom, aby človek vedel a mohol sivytvoriť svoj vlastný názor.
A tak sa pýtam. Kto je lepší? Koho si zvolíme za „otcanároda“? Alebo ešte lepšie za „otca celého sveta“? Máte nejaký typ?
