To je nás naozaj tak málo, ktorým záleží na prostredí v ktorom žijeme. Popri cestách sú priam až haldy bordelu. A bohužial nielen tam. Krása krajiny, ktorou sa tak chválime až tak krásna v skutočnosti nie je. Turista, ktorý napríklad cestuje hlavným ťahom Žilina – Poprad je určite nadšený krásou okolia našich ciest. A to je prvé, čo vidí po príchode na Slovensko. Plastové fľaše, papier, domáce spotrebiče, pneumatiky, sklo ale i bežný mech odpadu, ktorý niekto len tak prišiel vyhodiť. Keď zablúdim do Rakúska mám pocit akoby som sa stále pohyboval v nejakom upravenom parku. Občas nejaká smietka. Prečo sa to u nás nedá. Sme taký národ, že čo je mimo našej záhradky je nám ľahostajné? Asi áno, neviem si to vysvetliť. Bývam v dedinke Podolie a každá prístupová cesta do obce je lemovaná odpadkami. Nehovoriac o tom, čo sa nachádza v okolitej prírode. Navozený odpad, ktorý sa ľudia ľahšie zbavia ako by mali nebodaj niekde platiť. A to si myslím, že ja kameň úrazu. Peniaze. Načo platiť, keď to vyveziem za obec a mám to zadarmo.
A to by pomohlo zo začiatku aj málo. Napríklad, nevyhadzovať všetko z okna idúceho auta. Najmä ujovia kamiónisti, že páni? Alebo turisti, čo tak si zniesť odpadky z kopcov dole? Pivo hore vyniesť problém nie je, ale prázdnu fľašu dole zniesť je nadľudský výkon. Však taká konzerva alebo sklo sa v tej prírode nerozloží desiatky rokov.
Starajme sa o niečo viac.
