A tak.. to make long story short.. sme sa koncom júna v nekresťansky skorých ranných hodinách vydali na ďalekú cestu za nepoznaným. (my – teda zámerná voľba množného času pre potreby danej vedeckej rozpravy vo svojej podstate zahrňuje Pavlu a moje ja) Cesta bola v rámci možností pohodlná. Air France nás už tradične pohostila dekou, jedlom, dobrým vínečkom a šáňom, čím zamlžila a zastrela svoju neschopnosť prezentovať stráviteľný film a tak, len čo Jumbo-jet rozprestrel mohutné krídla nad Pearsonovým letiskom sme sa plný očakávaní a komplimentárnych nápojov vyrojili smerom k toaletám a následne na imigračné. O blízkosti kanadskej a československej kultúry nás rýchlo presvedčila zručnosť a efektivita pani úradníčky za mixážnym pultom svedomito skúmajúca naše permity a pasy. No snaha a ochota sa jej uprieť nedala a tak sme po čase ďaleko presahujúcom čas potrebný na prípravu vajíčka na tvrdo zamierili k autobusu číslo 192..
Z letiska nebohého pána Lestera sa dá do mesta dostať niekoľkými finančne náročnejšími spôsobmi ako napr. Airport shuttle, taxi, limuzína, rikša (táto metóda je zatiaľ nepotvrdená), alebo je vhodné pripraviť si 2,75 na MHD (po torontsky TTC) a uloviť jeden z okoloidúcich autobusov. Zvláštnosťou miestnych autobusov je, že piloti nemajú cash, takže sa nevydáva. Že sa zvoní potiahnutím káblika obtiahnutého okolo celého autobusu, že piloti niekedy zabudnú odbočiť preč z letiska a tak sa vozia dookola až to prekvapí samotných veci neznalých turistov, že inak sú veľmo milí, ba priam až usmievavý a nakoniec vás k tomu metru dopravia..
A Toronto.. kde začať? Snáď neobvykle na začiatku. Toronto sa začína tam, kde končí Missisauga, čí Scarborough alebo iné predmestia. Inak by sa zdalo, že Torontu nie je konca či kraja. Ale toto nie je pravda, o tom žiadna dilema. Našťastie voľaktorý nadšenec z radov Toronta St. Patricks v snahe vytvoriť množstvo tréningových ľadových plôch, vyplnil kotlinku južne od Toronta a vzniklo Lake of Toronto. To však ešte netušil, že davy juhoontarinčanov zdieľali jeho vášeň k hokeju a tak popolievali čo sa dalo, až sa im to celé zlialo do veľkolepého útvaru a prv než šoknutí njujorčania stihli odvolať tretí stupeň povodňovej aktivity nazvali juhoontarinčania tréningový areál, Lake Ontario. A tak vo všeobecnej eufórii vznikla južná hranica mesta. Na tomto mieste je nutné poukázať ešte na drobné chybičky krásy v podobe niekoľkých ostrovov „Toronto Islands“, ktorých zrejmou snahou je naštrbiť solídnu južnú hranicu mesta.
Okrem distingvovane separovaných más pôdy, o ktorých pojednáva záver predchádzajúceho paragrafu, je v srdci Toronta možné nájsť kvantum pitoreskných a signifikantne odlišných mestských častí, ktoré spoločne vytvárajú nádherný kolorit kultúr. Najcentrálnejšie centrum stojace v tieni najvyššej veže sveta (teda v jej tieni je skoro popoludní až do neskoršieho popoludnia ba až do skorého večera) je sídlom preveľkého množstva businessov a Hockey Hall of Fame a okrem turistov je tu možné stretnúť nanajvýš kravaťákov a leňošiace kravy. Aj napriek tomu sú ulice downtownu podozrivo vykradnuté ba až pusté a to preto, že.. teraz idem do hajan.. a ak nezabudnem tak objasním nabudúce..
