Pripútaní k tvrdeniam toho či onoho, všade vyvolávaní, citovaní čoraz abstraktnejšie… Kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema, to s veľkou jasnosťou opísal v nedávnom rozhovore pre Avvenire: „Mier,“ povedal v súvislosti so situáciou vo Svätej zemi, „je tu veľkou neprítomnosťou: nielen v našich mestách a v každodennej realite, ale aj v myšlienkach.“ Zostáva už len jedno želanie.“
Presne na toto sa mier zredukoval; nič viac ako želanie. Neurčité, teoretické. Prianie, ktoré si často predstavujeme príliš ďaleko na to, aby sa skutočne splnilo. Slovo mier sa používa tak nadužívane, že sa zdá, že je zbavené všetkej svojej praktickej, skutočnej sily. Slovo, ktoré sa stalo takmer povrchným a dokonca rozdeľujúcim, ak použijeme výraz, ktorý je dnes taký módny. Pretože vždy existujú takí, ktorí sú presvedčení, že si to môžu výlučne vyžiadať, a upierajú tak iným právo to pomenovať. Na malých frontoch, ako aj na veľmi veľkých.
V mene tohto mieru, „oslabeného“ na svojom význame, prebieha boj medzi frakciami, ktoré sa navzájom stretávajú s urážkami v izraelsko-palestínskej otázke, ale aj pod bombami padajúcimi na mnohé vojnové fronty sveta, pričom sa hľadá slávny a neznámy „spravodlivý mier“. Akoby to prídavné meno – správne – mohlo napraviť všetko, čo sa stalo predtým, a všetko, čo príde potom. Ale mier je mier, nenesie so sebou žiadne prídavné mená.
Joševed Lifšic, 85-ročná Izraelčanka, ktorú 7. októbra uniesli a dva týždne držali ako väzeň v tuneloch Gazy, nás to naučila malým, ale grandióznym gestom. Keď vystúpila z dodávky svojich únoscov, chystala sa ísť k pracovníkom Červeného kríža, ktorí sa jej mali ujať, ale zrazu sa otočila k jednému z ozbrojených milícií, chytila ho za ruku a povedala len jedno slovo: šalom, čo v hebrejčine znamená mier.
Aby sa „odzbrojený a odzbrojujúci, pokorný a vytrvalý“ mier, ktorý si pápež Lev XIV. prial svetu vo svojom prvom prejave, stal skutočnosťou, musí sa stať myšlienkou, a to nemá nič spoločné s vierou. Nezáleží na tom, či ste Žid alebo moslim, katolík alebo kopt, veriaci alebo ateista. Je dôležité byť preniknutý týmto pocitom, mať ho na pamäti ako etický imperatív. Presne tak, zamysli sa nad tým. Nie len želanie.
