Čudovali by ste sa, ale je na svete naozaj veľa cvokov, čo tomuto veria a veľa tých, ktorí sa nabaľujú na tom, že túto "tajnú myšlienku" šíria ďalej. Podávajú to naozaj presvedčivo a titulov s názvami "Tajomstvo", "Kľúč", "Zákon príťažlivosti" a podobne je na knižnom trhu ako maku. Svoje tvrdenia o fungovaní zákona príťažlivosti dokladajú "presvedčivými príkladmi zo života skutočných ľudí" a myšlienkami uznávaných dávnych i súčasných mysliteľov. Tak napríklad sám Budha povedal že "Všetko, čo sme, je výsledkom toho, čo sme si mysleli" alebo Walt Disney nám zanechal odkaz: "Ak si to dokážete predstaviť, tak to môžete aj dosiahnuť". Albert Einstein je autorom myšlienky: "Svet, ktorý sme vytvorili, je produktom nášho myslenia; nemožno ho zmeniť bez zmeny myslenia." Známy spisovateľ Paulo Coelho nám ponúka viacero motivujúcich myšlienok. Jedna za všetky: "Ak niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol."
Človek je po prečítaní týchto mozog masírujúcich kníh naozaj náchylný uveriť všetkému, čo je v nich. Veď to znie naozaj dosť presvedčivo. A nakoniec, nebolo by to nádherné, ak by to bola pravda? Nebolo by to super stať sa čím len chcete a dostať všetko, po čom zatúžite? Rozhodla som sa teda aj ja vyskúšať toto prastaré "tajomstvo". S nadšením, vierou, úsmevom na tvári, presvedčená, že nemôžem nič stratiť, len získať.
Moje pozitívne obdobie, keď som si nepripúšťala žiadne negatívne myšlienky, často som s radosťou myslela na svoj sen, verila som tomu, čomu som chcela veriť (aj tomu, čo v skutočnosti nebola vôbec pravda), trvalo 3 mesiace. Potom sa do môjho vnútra pomaly začala vkrádať pochybnosť. Môj reálny život sa za to obdobie nijako nezmenil a už vôbec nie k lepšiemu. "Robím niečo zle? Som málo vďačná? Alebo prečo to nefunguje?" Fantáziu a predstavivosť mám myslím dosť dobrú a hra na "inú, lepšiu realitu" ma celkom bavila. Nerozumela som tomu. Začala som sa pýtať známych, ktorí tiež čítali knihu Tajomstvo, aké majú s tým skúsenosti. Odpovede boli rôzne, prevažovali však skôr skúsenosti typu "Nefunguje to".
Napriek tomu, že som nezískala to, čo som si najviac priala a môj sen zostal stále len snom, získala som aspoň skúsenosť. A síce dobrú skúsenosť. Pochopila som, že človek môže byť šťastný aj vtedy, keď nemá na to dostatočný dôvod. Keď okolnosti neprajú. Pochopila som, že šťastie je vecou voľby. Že stačí chcieť a môžeme byť šťastní. Možno sa to zo začiatku bude zdať ťažké, ale dá sa to nacvičiť a stojí to za to.
Mám zopár spôsobov, ako si udržať šťastie.
1. Každý deň, niekoľko krát za deň, si uvedomujem, v čom mám oproti iným ľuďom "viac" a som za to vďačná. Mám strechu nad hlavou, mám každý deň čo jesť, som pomerne zdravý človek, mám zdravé krásne deti, mám úžasnú dobrú mamu, mám teplú vodu, mám internet, mám zopár dobrých kamarátov... (Tie zlé veci si nepripúšťam... Aj keď sú tu a vnímam ich. Snažím sa ich odignorovať.)
2. Myslím radšej na iných ako na seba. Zistila som, že je lepšie zaoberať sa inými ľuďmi, inými problémami ako tými svojimi. Snažím sa druhým v rámci svojich možností pomáhať. Veď ako povedal Platón, "Kto sa stará o šťastie iných, nachádza svoje vlastné šťastie".
3. Namiesto trápenia sa nad existujúcim problémom hľadám efektívne rýchle riešenia. Keď je moja myseľ zamestnaná hľadaním riešenia, prestávam sa ľutovať a začínam rozmýšľať pozitívne.
4. Snažím sa obklopovať pozitívnymi a veselými ľuďmi, tráviť čo najviac času s tými, ktorých mám rada a oni majú radi mňa.
5. Každý deň si nájdem trochu času "len pre seba". Počúvam hudbu, čítam, pozerám komédie alebo len tak snívam v tráve... Keď je moja duša "vyživená", nájdem ľahšie pozitívnu energiu.
6. Každý deň si doprajem "pohyb" alebo dáku fyzickú činnosť. Veľmi dobre mi robia výlety s deťmi do prírody, plávanie, lyžovanie. Som presvedčená, že človek musí zostať fyzicky aktívny aby mohol byť šťastný.
7. A keď mi je najhoršie, zverím sa so svojim problémom dobrému priateľovi... Kedysi som to nerobievala, dusila som svoje starosti v sebe, prípadne ich dávala na papier. Ale zistila som, že ak sa so svojim trápením podelím, veľmi sa mi uľaví a aj keď mi dotyčný nevie pomôcť, ľahšie sa mi potom s tým zápasí. "Zdieľané trápenie je polovičné trápenie".
A nakoniec, napriek všetkému neprestávam snívať.
