„Nebojím sa smrti, ale neponáhľam sa zomrieť. Mám toho toľko čo chcem ešte stihnúť," povedal.
"Mozog môžeme prirovnať k počítaču, ktorý prestane pracovať, keď jeho súčasť zlyhá. Nie je nebo ani posmrtný život pre „odídené" počítače; To je rozprávka pre ľudí, čo majú strach z tmy," dodal.
V rozhovore pre Guardian profesor Hawking odmietol názor života po smrti, a zdôraznil potrebu splniť si náš potenciál na Zemi tým, že dobre a správne využijeme náš čas tuná. V odpovedi na otázku, ako by sme mali žiť, povedal prosto: "Mali by sme sa usilovať o čo najväčšiu hodnotou našej činnosti."
Počet jeho vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné aj nie úplne zasvätenému čitateľovi. Niektoré z jeho kníh: Vesmír v orechovej škrupinke, Stručná história času, Stručnejšia história času, Čierne diery a budúcnosť vesmíru, Ilustrovaná teória všetkého. Jeho základnými oblasťami výskumu sú teoretická kozmológia, teória relativity, čierne diery a kvantová gravitácia. Poskytol matematickú podporu teórii Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru.
Nech je život akokoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a dosiahnuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej. - S. Hawking
