Písmo:
A-
|
A+
Taký ten chaos ničoho vytvára prach všetkého a niekedy je ťažké nenadýchnuť sa ho, kráčať len tak čisto.
a mať jasný cieľ, teraz je to len nepríčetnosť, no ja to tak nechtiac chcem. Hudbou tela si zmažem pamäť, nech si hovoria, že som háveď. Všade samé škatuľky ich právd a hier, neprosím, avšak... protestne a nenásytne si ma ber. Chce to žiť život milovaním, chcením a ďakovaním. Byť zrnkom v púšti a vlahu ponúkať.
tu stále je, jedného dňa mu ksicht rozbijem, sľubujem. |
|---|
