I keď tiež len stroho. Tieto prepojenia by si zaslúžili viac investigatívnej práce.
Poďme poporiadku. Microcomp je možno pre širokú verejnosť neznáma firma. V IT brandži je však známa. Nie je tajomstvom, že sa jej darí pri plnení dodávok pre Štatistický úrad za desiatky miliónov eur. Zaujímal som sa o niektoré možné príčiny obľúbenosti Microcompu na Štatistickom úrade, avšak jeho predsedníčka je podľa reakcie tlačového oddelenia dlhodobo práceneschopná a tak som sa odpovedí nedočkal.
Posledný projekt s názvom Register právnických osôb a podnikateľov dokončila firma pre Štatistický úrad len nedávno a vyúčtovala zaň cca 10,5 milióna eur bez DPH. Systém je dosť drahý a u odbornej verejnosti vyvoláva rozpaky aj kvôli jeho spornému prínosu, či duplicitnému kopírovaniu funkcionality niektorých už existujúcich systémov.
A teraz k paralele s Váhostavom. Aj v tomto prípade ide o firmu typu „too big to fail“, ktorá vo veľkom obchoduje so štátom. Dostáva sa k miliónovým obchodom financovaným z euro fondov. Okrem spomínaného Štatistického úradu patrí medzi jej klientov i Ministerstvo vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí a ďalšie štátne organizácie. Pred širokou verejnosťou však spoločnosť zostáva skromne skrytá. A teraz Microcompu hrozí konkurz.
Namieste je otázka, čo sa stane v prípade vyhlásenia likvidácie-konkurzu spoločnosti. Bez ohľadu na to, v akej fáze sú projekty Microcompu zrealizované, musí ich niekto udržiavať. Netreba zabúdať, že Microcomp dodáva aj citlívé systémy, či už z hľadiska ochrany osobných údajov alebo národnej bezpečnosti. Konkurz v tejto súvislosti môže vyvolávať obavy. Ministerstvo vnútra, ktoré som oslovil v súvislosti s Microcompom tvrdí, že projekt, na ktorom sa podieľa aj Microcomp je v záverečnej fáze a jeho dokončenie nie je ohrozené. Ale čo subdodávatelia Microcompu? A partneri? Nedopadnú rovnako, ako v prípade Váhostavu?
