Časť objednávok, zmlúv a faktúr zverejňujú organizácie či už na stránkach príslušných rezortov, alebo na Centrálnych registroch zmlúv a verejného obstarávania.
Tam napríklad nadobudneme podozrenie, že Slovenská republika buduje ústredné výpočtové stredisko pre NASA alebo NATO (neviem presne) na Ústave špeciálneho zdravotníctva a výcviku MO SR Lešť. Nepriamo o tom svedčí rozsah nákupov a opráv výpočtovej techniky. Zároveň sa z faktúr dozvieme, že firmám IBM, Microsoft a Hewlett Packard rastie na lazoch pod Poľanou konkurent - digitálny gigant Pematrans-Korytárky-živnostník, občas s.r.o. - exkluzívny dodávateľ pre stredisko Lešť. Za dva roky fakturoval 71 tisíc EUR. Je radosť podnikať, keď som exkluzívnym dodávateľom pre štát. Z osobnej skúsenosti viem, že riaditeľ ústavu v Lešti, brigádny generál Maslík (nastúpil do funkcie v lete 2012) je človek s mnohostrannými vedomosťami, inteligentný a rozhodný. Mohol by si preto na nákupy posvietiť. Oprava PC nemôže stáť 2310,36€ ani 455,16€, pán generál. Nové PC stojí od 250€. Oprava notebooku nemôže stáť 455,16€ lebo je to cena za nový, dosť dobrý notebook. Ak išlo o opravu väčšieho množstva techniky, musí to byť jasne napísané. Ten, kto pre ústav robí nákupy, by mal vysvetliť jednotlivé objednávky a faktúry. Mne ako daňovému poplatníkovi takto formulované a ocenené zadania nestačia.
Vybrané opravy a nákupy. Za 18761 EUR sa dá kúpiť 45 nových PC aj s monitormi. Alebo 40 notebookov.
Opustíme teraz Oremov Laz a spolu navštívime moju rodnú Bratislavu. Tam je toho totiž najviac. Napríklad Výskumný ústav potravinársky. Tam sa musia brodiť po pás v eurobankovkách. Je to zrejmé zo spôsobu, ako nakupujú kancelársku techniku Ak sa dá kúpiť solídny kancelársky počítač za tri stovky, oni si kúpia za sedem stovák. Myši sa aj v roku 2011 dali kúpiť za 10€, ale však za cudzie si dožičíme myšičku za 30€. Ak sa bežné monitory predávajú za stovku, na ústave musia mať za 226€. Ešte aj nákup 32 GB USB kľúča sa podarilo predražiť. Namiesto 20€ si vybrali tri krát drahší. To isté platí pre klávesnicu. Za cenu skenera mohli mať multifunkčné zariadenie s laserovou farebnou tlačou. Urobil som si vlastný prieskum trhu a za 10 minút som ušetril 3270 EUR. Takýto prieskum mal ale robiť niekto na ústave a nie nadšenec z Veľkej Lehôtky.
Takto je to takmer všade a týka sa to takmer každej faktúry za kancelárske zariadenia. Tie nákupy robia konkrétne osoby za naše peniaze. Nie som včerajší, v roku 1991 som ako študent piateho ročníka na Katedre geológie a paleontológie PriF UK dostal poverenie od vedúceho katedry, zaobstarať dobrý počítač za rozumnú cenu. Išlo o vôbec prvé PC pre spomínanú katedru, keď v rámci celej geologickej sekcie boli asi len 2 PC, každý za astronomických 200 tisíc korún. Nepočítam kadejaké XT, PMD a Didaktiky. A od tých čias som ešte pár kusov výpočtovej techniky zaobstarával. Či už pre štátne organizácie, alebo súkromné korporácie. Začínam postupne chápať, prečo je napriek (ale i vďaka) rastúcemu daňovému a odvodovému zaťaženiu stále nedostatok peňazí na chod štátu. Štát nie je schopný dobre gazdovať.
