S magickými predstavami súvisí taktiež významný kultúrny jav akým je inštitúcia daru alebo samotného obdarovania. Známy antropológ Marcel Mauss tvrdí, že "Prijatý, vymenený dar zaväzuje tým, že prijatá vec nie je iba nezúčastneným objektom. Napriek tomu, že už neparí darcovi, no naďalej si z neho niečo uchováva. Jeho prostredníctvom je obdarovaný napojený na darcu…" Inými slovami z toho vlastne vyplýva, že dáva niečo zo seba, zo svojej podstaty.
Rôzne dary - obrázky svojich blízkych, ktoré si uchovávame na spomienku na obdarovaného, šperky – najmä prstene, ktoré majú symbolický význam spojenia (zásnuby, sobáš), mali magicky prepojiť obdarovanú osobu a darcom. Oficiality – návštevy politikov, súkromné rodinné návštevy sa určite nezaobídu bez daru, čiže symbolicky potvrdiť spojenectvo, priateľstvo, dobré vzťahy. Zaujímavé je, že v dnešnej spoločnosti, kedy to už nepokladáme za magický prejav, majú veci, ktorých vlastníkmi boli významne spoločensky uznaní ľudia (umelci, športovci, vedci a pod.) mnohokrát veľkú finančnú hodnotu.
Múzeá plné cenných predmetov, ktoré patrili významným predstaviteľom kultúrneho a aj spoločenského života, tiež poukazujú na fakt, že aj tu sa prejavuje mágia dotyková. Návštevníci múzeí sa síce nesmú dotýkať týchto predmetov, ale kamerové záznamy sú ich dôkazom, že to tak vôbec nie je.
Ďalším nemenej dôležitým prejavom magického myslenia aj v súčasnosti sú povery. Vznikli na základe získania udržania si šťastia alebo odvrátenia nešťastia. Napríklad rozbitie zrkadla – sedem rokov nešťastia, a v mágii sa črepy vysvetľujú ako hojnosť, ktorá je na jednej strane priaznivá, zatiaľ čo zrkadlo v neporušenom celku sa chápe odraz osoby a jeho porušením je tento odraz zničený.
Aby som sa mohla vrátiť ku tradíciám, kde sa praktizuje mágia, by som spomenula Vianoce. Magické myslenie v podobe povery prekrojenia jablka na dve rovnaké polovice, je vlastne tiež obrazne stotožnené z danou osobou, prípadne liatie olova do vody a pod. Všetky tieto magické praktiky vyvolávajú psychické uspokojenie, že je všetko v poriadku alebo že bude.
V dávnej minulosti sa používala mágia predovšetkým na zabezpečenie úrody, zdravia. No bola aj základom zrodu spoločnosti, jej hierarchie (mág, šaman, kúzelník – tvorili autoritu skupiny). Magické myslenie pramenilo z obáv a úzkosti. Nerozumeli prírodným katastrofám, chceli prírodné zákony ovládať. Verili, že pomocou mágie môžu ovplyvňovať transcendentne sily prírody tým, že realizovali rôzne obrady. Časom prišli na to, že sa to proste nedá. Na čo však je dobré vedieť o čosi o mágii, magických predstavách, magickom myslení? Takto vieme, že napr. z alchýmie vznikla chémia; vieme pochopiť vtedajšie a dnešné správanie sa ľudí v spoločnosti. I keď v „modernej“ - dnešnej spoločnosti v rôznych formách stále existuje magické myslenie, ktoré vo svojej podstate je by som povedala v rozpore s racionálnym chápaním, a ktoré bolo, je a myslím, že aj bude pretrvávať i naďalej v podobe stále sa opakujúcich ľudových tradícii. A na záver, kto ešte tvrdi, že mágia patrí do minulosti, rozprávok, strašidelných príbehov?
