Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité.

Keď sa na scéne na pár (nekonečných) sekúnd objaví Harabín, čakám, že vzduchom poletí nejaká tá zhnitá paradajka, ľudia sa však len s zhnusom odvracajú. Ktovie prečo. Odpovede Dobroslava Trnku tiež prinášajú nevôľu v publiku. Ako všetci tí, čo sedia "hore", sa pohŕdavo uškŕňa do kamery a s režisérom sa baví ako s drzým deckom, ktoré treba spacifikovať. Ani na chvíľu neuberie zo svojho arogantného tónu a postoju aka zjedol-som-všetku-múdrosť-sveta-a-ako-si-nejaký-diletant-dovoľuje-spochybňovať-ma. Film Kauza Cervanová trvá sto minút. Každá scéna, každé slovo a každý záber majú svoj význam. Nemám pocit, že by sa režisér snažil prípad vyriešiť. Nie je to v jeho moci a ani jeho úlohou. On sa len pýta. Tí, čo odpovedajú, svedčia. Aj tí, čo mlčia. Počúvam jednotlivé rozhovory, a aj málo domýšľavým dôjde, že celá táto kauza je výsmechom ľudskosti, právam človeka a dôstojnosti. Smrť študentky medicíny spôsobila "smrť" ďalších siedmych životov. Dlhé roky života za mrežami, ukazovanie prstom na ulici, verejná potupa. A v očiach mnohých ľudí ostanú obvinení navždy vrahmi. Nie je nič jednoduchšie ako nájsť vinníka, prišiť mu vraždu, vykonštruovať proces a odkiaľsi vyhrabať svedkov. Potom to už všetko ide samé, aj tí najsilnejší a najtvrdohlavejší napokon nevydržia a pod sústavným fyzickým a psychickým tlakom povolia a priznajú sa aj k atentátu na Kennedyho. Naše súdnictvo je nepreniknuteľné. Pevnosť Boyard, ktorú ovláda "ochranca spravodlivosti" s hŕstkou pritakávačov. A kto chce s vlkmi vyť, musí s nimi žiť. Režisér sa počas nakrúcania obrátil na viaceré kapacity, získal vyjadrenie od samotného Otakara Motejla, prvého českého ombudsmana. Patrick Coffey, známy americký odborník na prácu s detektorom lží, prišiel na Slovensko, aby obvinených osobne podrobil testu. Test ukázal opačný výsledok ako tvrdí rozsudok súdu: "Týchto pánov som sa pýtal, či spôsobili akékoľvek zranenie, ktoré viedlo k smrti Ľudmily Cervanovej. Prešli týmto testom. Každý z nich samostatne. Nemôžete znásilniť niekoho, koho ste nikdy nestretli." Vyšli najavo nové skutočnosti, dôkazy o ich nevine, ale justícia aj naďalej ostáva hluchá a slepá voči čomukoľvek, čo by dokázalo, že s vraždou nemajú nič spoločné. Viete si predstaviť, aký by to bol škandál, keby sa ukázalo, že 37 rokov stíhali nesprávnych ľudí? Také niečo predsa nemôžu dopustiť. A tak sa prípad vlečie ďalej a zdá sa, že delírium sa už nikdy neskončí. Režim sa vystriedal, ale čo sa vlastne zmenilo? Aj mnoho rokov po revolúcii nás ešte stále nikto nepresvedčil o tom, že spravodlivosť v tejto krajine existuje, skôr naopak. Načo nám je pravda, keď si ju vlastne môžeme pozliepať a vytvoriť si verziu udalostí, aká vyhovuje nám. Ja som však presvedčená, že pravda si cestu nájde. Ako povedal Patrick Coffey: "Zapamätajte si: Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité."