Imaginárna vodcovská skupina ktorá má pod palcom všetky moje myšlienky, činy a ovláda každú jednu sekundu môjho života. Veľmi pozitívne výsledky jej propagandy začala bujaro oslavovať tuším začiatkom minulého roka. Svoj volebný program dobodky naplnila.
Politická strana s názvom SEBA!
Zakladatelia strany:
Sebakritika:
Všetci asi vieme aké je to nebyť so sebou spokojný, stáť pred zrkadlom a tváriť sa (prinajmenšom kyslo), deptať sa za skazenie banálnej veci, neskutočné nutkanie okamžite skončiť s každým jedným zlozvykom, vyčítanie si každého jedného kila naviac alebo pocit že som k ničomu. Tieto nepríjemné veci ma v popise práce. Každý z nás ma tohto člena na inom mieste rebríčka moci. U väčšiny je to neopodstatnená kritika (hoci takýto postoj k sebe samému nie je celkom v poriadku ale je to ešte v tej únosnej norme). Ďalšia skupina sú ľudia u ktorých si sebakritika zobrala na veľmi dlhší čas dovolenku alebo absentuje celý život. Tretia skupina je zlatá stredná cesta ktorá má reálny základ.
Sebadisciplína:
Nazvala by som jú vojenským generálom ktorý si vie stále urobiť poriadok a uviesť veci na správnu mieru ale to len v tom prípade ak vladáne železnou rukou a to už od útleho veku. Jej spriaznenou dušou je sebakritika no nie všetci nadmerní sebakritici oplývajú sebadisciplínou. Vo väčšine prípadov chýba a stávajú sa z nich depresívni úbožiaci, ktorým neostáva nič iné len bedákať a plakať.
Sebavedomie:
Jedna z najvplyvnejších vecí v našom živote. Od miery sebadôvery závisí naše vystupovanie, prezentácia našich schopností a celkový dojem aký vieme vytvoriť. Ak má naše vystupovanie podobu nadmerného potenia, občasného zakoktania sa, nedostatočnej pozornosti (ktorú by sme mali venovať človeku ktorý si o nás dojem má vytvoriť). Ale naopak ak naše sebavedomie presahuje všetky medze sme pre väčšinu spoločností odpísaný a to málo ktoré nás bude ako-tak tolerovať má čo robiť aby nestratilo nervy.
Ľudia sú odlišní ale občas je dobré uvedomiť si ako sa chováme k samému sebe a k svojmu okoliu.
