Ibiza nie je zrovna miesto kam by ste šli objavovať tajomstvo svätého grálu. Nemusíte tam otvárať žiadne cryptexy ani lúštiť vypálené nápisy na hrudi mŕtvol. Ibiza je miesto, ktoré vám umožní tešiť sa zo života a míňať svoje ťažko zarobené peniaze s pocitom, že ste milionár. Prezývka Master Hofbeck vznikla v španielsku. Študoval som tam totiž pol roka, boli to nádherné časy. Naučil som sa veľa o typických charakteristikách rôznych národností. Teraz som však sedel na lodi ktorá smerovala na Ibizu. Všetky starosti z nedorobených seminárok som nechal v Andalúzii a vybral som sa so svojimi priateľmi na exotickú Ibizu. Už na lodi som mal možnosť vidieť všetkých tých erazmákov, čo s nami mali byť na hoteli počas šiestich dní. Prirodzene, už tam som sa snažil mapovať kto má akú povahu a komu sa mám radšej vyhýbať. Najzvláštnejšie bolo, že sa mi začala točiť hlava a to som vôbec nepil. Bola to morská choroba a zdalo sa mi, že tá tortúra nikdy neskončí a že Ibiza je niekede pri Austrálii. Hotel bol vynikajúci. Najväčšou jeho výhodou bolo, že balkóny boli pospájané a dalo sa tak prechádzať z izby do izby čo sa Mastrovi Hofbeckovi veľmi pozdávalo. Na izbe som bol s troma chalanmi, ktorí sú aj na fotografii. Bol to nemec Dominik, taký srandovný chalan. Mal v Berlíne frajerku ktorá bola jeho prvou a tu na Ibize sa snažil dokázať si, že je chlap. Potom ten tretí chalan na fotke, ten bol Talian, volal sa Errico. Ach, to vám bol veru kamarát. Bezstarostnejšieho človeka som nevidel. Stále sa usmieval a len v Taliasnku mal dve frajerky. Legenda ho predchádzala. Keď prišiel do Španielska, ešte som ho nevidel, no už som počul že jednej nemke zlomil srdce, lebo na druhý děn bol s Polkou. Už vtedy som vedel, že s týmto chalanom si budem rozumieť.. Posledný chalan sa volal Diego, prišiel až z ďalekého Chille. Chudák, písal som si s ním počas tých nepríjemností, čo sa tam diali, ale už je v poriadku. Hneď prvý večer na hoteli sme si padli do oka s jednou Turkyňou. Volala sa Gucci. Mala veľmi šibalské oči a zaujalo ju to, že jej niekto povedal o tom, že maľujem. Prišla za mnou a povedala, že jej otec je nejaký známy umelec v Istambule. Ja som mal vtedy už v sebe asi tretí pohárik vodky a tak som sa s úsmevom pustil do konverzácie. Aké bolo ale moje prekvapenie, keď po polhodinke prišiel jej frajer a odtiahol ju odomňa. Nebudete mi veriť, ale keď sa naposledy na mňa pozrela, v jej pohľade sa skrývala prosba, aby som ju vyslobodil od toho tyrana Rafaela. Môj taliansky kamoš Ericco prišiel za mnou s vodkou a videl ako sa smutne pozerám na tú peknú Turkyňu, ktorú držal ten tyran v zajatí. Ericco je veľmi empatický, vlastne to nie je ťažké, keď je milovník presne toho istého čo ja. Okamžite pochopil čo ma trápilo - cítil som, že tá žena nebola šťastná a s mojim megalomanským sebahodnotením podporeným vodkou som cítil, že somnou by to bolo inak. Ericco povedal mi nech kašlem na to, že dnes večer bude diskotéka pri ktorej vytrekuje z trysiek voda a napĺňa sa bazén. Povedal som si, že sa myšlienok na túto kránu Turkyňu vzdám a pripravil som sa na najväčšiu diskotéku svojho života.
(Pokračovanie nabudúce)
Váš nenávidený a milovaný
Master Hofbeck
