Klenoty

Zasa sa smejú, boli to len rozprávkyprečo na ne nezabudnem, na tie rozprávkyktoré mojej fantázii otvorili dvere a navždy opustila temný stredovekprečo sú pre mňa také dôležitéa uchovávam si ich ako klenoty, aby boli vždy porukemám sa smiať ja im, Že kus žltého kovuvyhrabaného zo zeme ktorý visí na ich krkoch ako putá je pre nich cenný?V tých rozprávkach sú uložené moje emócie ako v malej skrinkeDetský smiech, strach, zvedavosť,vždy, keď sa tam vrátim, nájdem znovav sebe to, čo mi mala dospelosť navždy zobrať.Ale mocné dieta vo mne sa ubránilo pazúrom dospelosti.

Pavol Hofbeck Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny