Potom jedného dňa stretol mladú a krásnu ženu ktorá dokázala počúvať a bola veľmi inteligentná. Ja blázon, ako som si to mohol nevšimnúť - Hovoril si. Tá žena bola nastražená ako pasca do ktorej sa mal chytiť. Potom si spomenul na všetky tie tajné rozhovory a na váhanie, či sa má rozhodnúť medzi čestnosťou a túžbou. Potom si spomenul, ako jej po milovaní hovoril o svojej práci, hoci bol viazaný mlčanlivosťou. Nikdy sa na silu nepýtala, proste ho dokázala dostať do stavu v ktorom sám začal rozprávať. Teraz je tu, uväznený na neznámom mieste v úplnej tme. Pripadalo mu, že sa ocitol v pekle a teraz musí ľutovať svoje hriechy. Zrazu ho z myšlienok vytrhlo svetlo ktoré rozpálilo jeho vychladnuté sietnice. Mal strach, vôbec nevedel, kto z toho svetla výjde. Zacítil v ovzduší dym s cigary, potom zbadal obrysy postavy s veľkými rukami. Bol to muž s jazvou, ktorý urobil z Tatiany čiernu vdovu. Alexander bol preľaknutý na smrť.
„Čo odomňa chcete?"
Pýtal sa s vystrašeným pohľadom a tvárou plnou utrpenia.
„To sa dozvieš neskôr."
Odpovedal hlas hlboký akoby počul samotného démona.
„Prečo som tu?"
„Ty to vieš veľmi dobre."
Alexander vedel, že smrť teraz môže prísť každú chvíľu no nechcel na to myslieť. Dvere sa zatvorili a Alexander vedel, že teraz ho tento muž chce nechať samého. Samého so svojím vlastným strachom. Prešlo niekoľko hodín, keď sa stalo niečo nečakané. Dvere sa otvorili znova, no bola v nich iná osoba. Bola to Tatiana, jej pohľad prezrádzal, že lutuje to čo urobila. Alexander sa na ňu pozeral a mal chuť ju roztrhať zaživa. Na druhej strane s ňou však prežil krásne chvíle a navždy sa vryla do jeho podvedomia nezávisle na tom, čo sa bude diať teraz.
„Čo si mi to urobila?"
Tatiana už dávno necítila niečo ako ľútosť. Tentokrát ju však čosi vovnútri prinútilo poprosiť o kľúče jedného z prisluhovačov svojho šéfa, keď nebol v tejto budove.
„Alex, ja...ja"
Začala a hovorilo sa jej veľmi ťažko.
„Prečo? Myslel som že si bola iná."
Vyčítal jej Alex. Tatiana si uvedomila, že teraz je už neskoro niečo ľutovať. Musela opäť v sebe prebudiť to kruté a bezohľadné, čo robilo jej život znesiteľným. Zrazu ale počula kroky a vedela čo sa deje. Pred tým, ako zatvorila dvere sa na Alexa naposledy pozrela a on cítil, akoby mu povedala očami že nedokáže nechať len tak človeka ktorý mal také dobré srdce.
Keď zatvárala dvere, zacítila chlad za svojím chrbtom. Bol to jej šéf, ktorý bol teraz veľmi rozzúrený. Vrazil jej facku a jej nežné ženské telo sa zvalilo na zem.
„Ale ale, čo to nevidím. Tak ty za mojim chrbtom robíš takéto špinavé ťahy. Asi si zabudla kto ťa pred dvoma rokmi vytiahol z bahna a umožnil ti žiť nový život. Bola si obyčajná feťáčka, keď som ťa našiel. Teraz sa chceš obracať proti mne?"
Kričal na Tatianu a potom sazohol a zdvihol ju zo zeme. Zaviedol ju do inej miestnosti kde ju hodil na posteľ akoby to bola bábika.
„Prepáčte mi...iba som chcela vidieť či je nažive."
Bránila sa Tatiana.
„Ešte ma budeš klamať."
Usmieval sa muž a sklonil sa k nej.
„Odpustím ti, som dnes unavený a potrebujem trochu oddychu."
Tatiana presne vedela čo mal muž na mysli. Neznášala tento jeho pohľad, lebo vedela čo si ten pohľad pýtal. Potrebolava si ho však udobriť po tom, čo dnes urobila. Premáhala sa zo všetkých síl, aby pôsobila príjemne a aby skrotila jeho hnev.
„Čo keby si mi trocha zatancovala?"
Spýtal sa muž s jazvou a rozopol si nohavice, aby ho netlačili. Tatiana pustila hudbu na prehrávači zabudovanom v stene a začala sa zvýjať v rytme hudby.
Pomaly si začala vyzliekať zo seba kusy odevu a priala si, aby tieto nútené orgie mala čo najrýchlejšie za sebou.
(Príbehu pribudne čoskoro pokračovanie, Váš Autor Pavor Hofbeck)
