Či som alebo nie som veriaci, to je vecou rôznych definícii. Nejdem vyťahovať nič z Biblie ani inej náboženskej knihy, no vytiahnem niečo z hlavy. Čo je synonymom pre veriť? Napadajú má slovné spojenia, ako "nevedieť ale dúfať" či "priať si niečo bez ohľadu na logiku". Už je to tu, už som "zlý", a to som len začal. pritom je to úplne jednoduché.
Ako vyzerá boh? Opísať ho môže kompletne len niekto, kto sa zamýšľa stále len nad vierou. Dať dokopy dvoch ľudí s inými predstavami, a asi sa nedohodnú. Niekto si ho vykreslí ako staršieho pána na obláčiku, iní ako akési svetlo alebo neviem čo. Vo Védach je Krišna veľký bojovník (okrem iného), Šiva tak isto... taktiež rôzne funkcie, schopnosti atď sú vecou rôznych dohadov. Nič teda nevieme, ale môžeme intenzívne veriť. Dohadovať sa, diskutovať, hľadať nejaké kompromisy...
Postupne som však zistil, že viera prináša so sebou tri odlišné veci: nádej, fantáziu a zlo.
Nádej: Nejaký problém, ťažká situácia a často naozaj treba veriť. Je jedno v čo, či anjelikov alebo dobrú náladu matikárky. Nádej majú prostredníctvom viery všetci a vlastne kvôli nádeji vznikli rôzne náboženstvá a filozofie. Mám napríklad nádej, že raz skončia aj tie primitívne občianske vojny v Afrike. Rád by som mal aj istotu.
Fantázia: Niečo si treba predstaviť, vykresliť v hlave. Tak, ako dobre napísanú literárnu postavu v knihe. Zároveň však často nejaká cirkev diktuje, čo je aké a odlišný názor môže byť braný ako kacírstvo.
Zlo: Často sa stretávam s tým, že niekto považuje niečo za úplnú pravdu a núti ostatných, aby mysleli rovnako. Týka sa to samozrejme len časti veriacich, no rukami nohami zubami nechtami a v mene všetkých svätých sa kážu veci, ktoré ostatným ubližujú. Ako príklad môžem použiť všetky tie "múdrosti" o potratoch, ktoré niekto vymyslí a núti to veriacim i neveriacim. V snahe o akúsi náboženskú "čistotu" sa prekračujú hranice viery a niekedy aj morálky.
Takže tak. Verím v čo chcem a nikomu to nenútim. Nepotrebujem žiadnu organizáciu na to, aby som veril v to, čo mi behá v hlave. Ak píšem knižku, tak verím, že sa bude páčiť. je to niečo, v čo dúfam a nie je to niečo, čo na 100% viem. Práca s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti v danej oblasti, šancu na úspech zvyšuje. A v to nie len verím, ale niečo viac. Viem to. Alebo to skôr predpokladám na základe iracionálneho i racionálneho uvažovania.
Keď poviem staršiemu človeku, že neverím na všetky tie sväté obrázky, neuznávam pápeža a na kresťanskú verziu boha neverím, často dostanem odpoveď typu "to je škoda", "ale veď ty si dobrý chlapec" alebo "to čo máš za rodičov, keď ťa najdôležitejšie veci neučili? A čo vás to v škole učia?"
Odlišné názory, odlišné pohľady a že som odlišný aj ja, za to sa nehanbím. K viere ešte jedna jedina poznámka. Je to sila, obrovská sila na všetko možné. Ak má ale niekto vieru ako jediny koníček a nebaví ho vôbec nič iné, asi si neviem dobre predstaviť priateľstvo.
