Prečo nie? Začal by som v prvom rade pri ľudských potrebách. Každý, muž či žena, potrebuje kyslík, vodu či niečo pod zub. Nad tým niekoľko dôležitých potrieb, ako bývanie (niečo kde sa dá cítiť doma), nutnosť v niečo veriť či pociťovať sebarealizáciu, robiť vlastnými rukami a vlastnou hlavou niečo, čo dokáže odlíšiť.
Ak by som bol rómom, mohol by som byť rovnakí ako som teraz, alebo celkom iný. Zoberiem do úvahy tú pravdepodobnosť, že by som sa veľmi neodlišoval. Chodil by som (niekedy s nadávaním) do školy, vzdelával sa, zaujímal by som sa o knihy či o počítačový systém Linux. Už teraz to znie dosť zvláštne, pretože ak sa pozriem na správy, o takýchto rómoch sa tam akosi nedá dozvedieť.
Byť v komunite ľudí, ktorí mi rozumejú, je vždy fajn. A práve tu je problém. Kto by mi tam rozumel? Kto by bol podobný ako ja? Nehovorím že nikto, ale asi ich nebude veľa. A to by ma hnevalo. Rozprávať o veciach, ktoré ma bavia s ľuďmi, ktorých to nebaví? Čo ja viem...
Druhá vec, ktorá by ma trápila, je vec tak často rozoberanej práce a dávok. Bol som pracovať manuálne, ako začiatočník medzi robotníkmi. Z asi 30 ľudí, čo tam pobehovali, tam bol jeden jediný róm. Prečo? Myslel som, že ich tam bude viac, však je to práca vyžadujúca silu (ktorú mladí rómovia majú) a nevyžadujúca vysoké dosiahnuté vzdelanie. Stačil mi pohľad do očí toho človeka. Musí pracovať, pretože potrebuje prácu, ale sedí, stojí, fajčí či čokoľvek ďalej od ostatných. Bez priateľov či rodiny. Je teraz dobrý? Alebo zlý? Alebo jednoducho nevyhľadávajúci spoločnosti? Určite má kamarátov, ale prečo v tej práci nebol nikto z nich? To stačia dávky?
Na jeho mieste by som prišiel domov a vypočul si, ako je podľa niekoho zbytočné drať sa, keď sa dá žiť zo sociálnych dávok, rôznych prídavkov a tak. Asi by som sa vtedy pekne naštval. Nepáčilo by sa mi sedieť na zadku či stáť pri ceste a pozerať, ako chodia autá. Nahováral by som niekoho, nech ide pracovať so mnou, no nemal by som asi dobrý argument, prečo to robiť. Pretože sa niečo naučí? Pretože spozná svet? Pretože môže zarobiť o niečo viac? Pretože sa naučí niečo o zodpovednosti? No neviem, nie som taký génius, aby som prezentoval niečo takéto niekomu, kto o prácu nemá záujem.
Posledná vec, ktorá by ma naozaj výrazne trápila, je pohľad ľudí. Niečo chcem dosiahnúť, dostať sa do dobrej práce. Zoberú ma? Prvá vec, čo by si asi mal normálny človek z personálneho oddelenia zistiť je to, či som róm "z tých slušných". Nie každý to urobí. A ak by som aj dostal to miesto, určite by sa našiel v kolektíve človek, ktorému by veľmi vadilo kto som, bez ohľadu na moje činy. Je to prirodzené.
Som rád, že nie som róm a aj keď vôbec nesúhlasím s názormi strán ako Kotlebova ĽSNS či Slotova SNS, nechcel by som róma za suseda. "Neslušného" pre priveľké rozdiely v správaní a slušného z dôvodu, že by som ho asi ľutoval. Za to, že je fajn, no nie každý mu to uverí. Stačí pozrieť správy a veci, čo tam sú (a sú žiaľ často pravdivé) tých slušnejších vôbec nepotešia a poriadne budú na to pozerať s úžasom.
K záveru malé zamyslenie: Všetky riešenia od komunistov cez Mečiara a neviem kde niečo riešili, ale výsledok je... no neviem. Mám problém nájsť róma, ktorý dokáže hrať na hudobný nástroj, spievať či robiť nejaké remeslo, zatiaľ čo takmer každý pije a fajčí. Realita. Čo s tým?
