Pre veľa ľudí pôsobí tento pojem neznámo a mätúco. Názov napovedá, že sa jedná o menej časté kosenie, ktoré je však citlivejšie k prírode. Pre presnú predstavu, jedná sa o prístup v mestskom prostredí a ide o 2 kosby ročne, prvá na konci mája alebo na začiatku júna, druhá na konci septembra alebo na začiatku októbra. Nikdy sa nejedná o úplné vynechanie kosby. Kvitnúce druhy rastlín by na vybraných plochách boli vytlačené trávami alebo inváznymi rastlinami. Nelesné ekosystémy boli bohužiaľ narušené v takej miere, že nechanie ich na samovývoj by nedopadlo priaznivo. Výhod extenzívneho kosenia je mnoho - vyššia biodiverzita, lepšie zadržiavanie vody, nižšia prašnosť, šetrenie financií, podnetnejšie a krajšie prostredie pre nás všetkých. Prečo je potom v slovenských mestách kvitnúcich plôch, tak žalostne málo, keď výhod je neúrekom?
Veľa ľudí má problém zmeniť niečo, čo je zaužívané z princípu. Prečo niečo meniť, keď to ako tak funguje. Problém je, že žijeme v období straty množstva druhov organizmov a mestské prostredie vie byť pre niektoré druhy posledným útočiskom. Týka sa to napríklad aj charizmatických opeľovačov, ktoré sú hlavne viazané na nelesné ekosystémy, ktoré ako som už poznamenal, sú v nevyhovujúcom stave. Zmena je preto nevyhnutná, potrebné je o tom ľudí vzdelávať a vysvetľovať im problematiku. Osobne sa mi stalo, že viacerí ľudia po ukázaní inej perspektívy, začali na mestské trávnaté plochy pozerať trochu inak.
Skupina, ktorá sa búri proti kvitnúcim plochám v meste sú veľmi často psíčkari. Ich strach spočíva v tom, že nebudú kde mať venčiť svojich štvornohých súpútnikov, že sa psom zachytia osiny tráv do labiek a uší... Nikto nikdy ale nepovedal, že pri zavedení extenzívneho kosenia v obci prejdú do tohto režimu všetky plochy, veľká časť stále zostane v klasickom režime. Udržiavala by sa pestrá mozaika, ktorá vyhovuje aj viacerým živočíchom. Stále by väčšia časť bola kosená pravidelne.
Ďalšou skupinou, ktorá má strach z mestských lúk sú alergici. Ak sa však režim kosenia nastaví správne, tak pri prvej kosbe sa pokosia trávy, ktoré vtedy kvitnú a sú zodpovedné za veľkú časť alergií spôsobených rastlinami. Zároveň je na takýchto plochách nižšia prašnosť a v mestskom prostredí prach vie byť pre ľudí škodlivejší ako rastlinný peľ. Problémom pre alergikov môžu byť invázne rastliny, tie je potrebné odstraňovať aj z hľadiska biodiverzity. Ak sa na ploche vyskytnú, tak zodpovedné osoby za starostlivosť o zeleň by ich mali čo najrýchlejšie odstrániť.
Častou obavou sú aj kliešte. Áno, vedia byť riziko, preto je veľmi dôležitá prevencia. Zakaždým, keď prídeme domov z prírody, záhrady alebo hocijakej trávnatej plochy, je potrebné sa skontrolovať alebo využiť očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Kliešte číhajú takmer všade, či sa kosí často alebo nie, ale je pravda, že na lúke ich bude viac ako na anglickom trávniku. Podobných a ešte omnoho väčších nebezpečenstiev číha na nás vonku mnoho. Svet je však stále krásne miesto, ktoré môžeme objavovať.
Veľakrát sa pri trávnatých plochách spomínajú deti. Kde sa majú hrať, keď budú v meste lúky? Okolia ihrísk sa do extenzívneho režimu nevyraďujú. Miesta na hranie zostane deťom dostatočne veľa. Zároveň sa im obohatí prostredie a budú mať možnosť tráviť čas bližšie k prírode oveľa častejšie. Dnešné deti sú od prírody žiaľ veľakrát odtrhnuté. Takáto zmena ich vie inšpirovať k poznávaniu okolia, vzbudzuje v nich záujem o prírodu, kreativitu a celkovú duševnú pohodu. Sám som bol svedkom ako jeden malý chlapec nadšene pozoroval hmyz na šetrne kosenej ploche. Deti, ale aj dospelí prírodu potrebujú, len si to veľakrát neuvedomujeme ako veľmi.
Momentálne čakajú Slovensko komunálne voľby. Teraz je príležitosť odstrániť z politickej kampane predbiehanie sa o to, kto viac pokosí a priniesť riešenia, ktoré sú dobré pre prírodu aj ľudí, aj keď nemusia byť vždy najpopulárnejšie. Dôležité je radiť sa s odborníkmi a tým sa vyhnúť zbytočným nedorozumeniam a zlým rozhodnutiam.
