Lúky sú ekologický systém, v ktorom sa nevyskytujú husté porasty stromov a kríkov. Primárne sa Na nich vyskytujú rôzne druhy tráv a bylín. Na Slovensku sa nachádzajú lúky, ktoré majú častokrát vyššiu biodiverzitu ako dažďový prales. Toto rastlinné spoločenstvo je však závislé na mnohých druhoch živočíchov, bez ktorých by zaniklo. Hmyz je veľmi dôležitý pri opeľovaní rastlín, spásače pri spásaní trávy. Ak je tráva na lúkach príliš dlhá, robí výraznú konkurenciu iným rastlinám, ktoré nie sú až tak priebojné. To má za následok úbytok ostatných druhov rastlín a hmyzu, ktorému kvety poskytujú potravu. A tým sa znižuje celková biodiverzita tohto ekosystému.
Na Slovensku, a aj v okolitých krajinách, bol tento systém narušený ľudskou aktivitou. Ľuďmi boli vyhubené spásače trávy, čiže pratury, divé kone (tarpany) a zubry. Pratury a tarpany boli vyhubené úplne, zubry takmer. Ich počty však naďalej rastú, ale nie je ich toľko, aby dokázali pravidelne spásať trávu na všetkých lúkach. Konkrétne na Slovensku sa vo voľnej prírode vyskytuje zopár desiatok zubrov v národnom parku Poloniny. Ešte dávnejšie pri poslednej dobe ľadovej vyhynuli väčší zástupcovia megafauny ako mamuty a nosorožce. Krajina v Európe vyzerala podobne ako dnes Serengeti v Afrike, keďže veľké cicavce dokázali udržiavať bezlesie.
Po vyhubení spásačov a zaniknutí pastvy dobytka na väčšine územia začala biodiverzita klesať. Okrem toho v 19. storočí bol na Slovensko zavlečený daniel škvrnitý, ktorý je tu nepôvodným druhom. Na niektorých územiach sa výrazne premnožil z dôvodu absencie prirodzených predátorov. Daniel, ako aj iné jeleňovité, však nie je spásačom trávy, ale živí sa kvitnúcimi rastlinami a okusuje kry alebo stromy. Vyjedanie kvitnúcich rastlín danielmi má za následok rýchlejší úbytok biodiverzity. Týmto pádom sa stali lúky výhradne závislé na ľuďoch. A takto sme dospeli ku koseniu.
Okrem mechanickej starostlivosti ľudí je ešte jedna možnosť ako zvýšiť biodiverzitu na lúkach, vyššie spomenutá pastva. Náš hovädzí dobytok a kone boli vyšľachtené z divých praturov a tarpanov, čiže majú veľmi podobný spôsob života a potravové návyky. Preto sa na chránených lúčnych územiach obnovuje pastva, lebo tieto domáce živočíchy sú schopné nahradiť ich divožijúcich vyhynutých príbuzných. Dobrou náhradou sú aj kozy, ktoré okusujú a zabraňujú rastu drobných kríkov. Tieto domáce živočíchy potrebujú ale starostlivosť a keďže boli domestikované nemôžu byť odkázané samé na seba. Preto je veľmi dôležitá prítomnosť hospodárov a aj oplotenie, aby dobytok neutekal.
Keď si to zhrnieme, naše lúky boli kontinuálne do polovice 20. storočia spásané, či už divými alebo domácimi živočíchmi. Najväčšia rana pre lúky bola intenzifikácia poľnohospodárstva a s tým súvisiaci koniec pastvy. Našťastie existuje mnoho ochranárskych združení, ktoré pomáhajú postaviť sa na nohy lokálnym hospodárom, zaviesť pastvu a tým zvyšovať celkovú biodiverzitu lúčneho ekosystému.
