Množstvo ľudí si predstavuje sadenie stromov ako činnosť, ktorá je v každom prostredí prospešná, čiže má ekologicky priaznivý dopad. Avšak chybná výsadba drevín sa na Slovensku vyskytla vo viacerých prípadoch. Pri výbere lokality na obnovu lesa musíme najprv uvažovať o tom, či sú vôbec stromy pre danú lokalitu prirodzené. Zanedbaním tejto skutočnosti bolo zalesnených množstvo xerotermných (suchomilných) spoločenstiev na úpätí kopcov, napríklad na Považí. Keďže pôvodne sa vyskytovali na týchto lokalitách lúčne druhy rastlín a živočíchov, ktoré potrebujú otvorenú krajinu, celková biodiverzita daného ekosystému sa znížila. Navyše, tieto dreviny boli mnohokrát nepôvodné borovice čierne, ktoré vytvorili z týchto biodiverzitne bohatých lúk zväčša monokultúrne plantáže. Z tohto dôvodu bývajú viacerými ochranárskymi organizáciami organizované dobrovoľnícke akcie na odstránenie nepôvodných drevín.
Čo sa týka nepôvodných drevín, či už pre bióm alebo výškový stupeň, je vhodným príkladom vysádzanie smrekov vo Vysokých Tatrách na miestach, kde pôvodne nerástli. Po veternej kalamite v roku 2004 bola veľká časť stromov z dôvodu nestabilného ekosystému vyvrátená. Avšak namiesto nápravy pôvodného vysokohorského lesa viaceré firmy spustili kampaň na vysádzanie smrekov, napríklad potravinový reťazec Lidl.
Vysádzanie stromov sa na mnohých lokalitách presadzovalo z dôvodu erózie, zabráneniu rozširovania púšte (monokultúrne borovicové lesy na Záhorí), čiže sa predpokladalo zlepšenie kvality daného ekosystému. Na druhej strane nebol braný do úvahy fakt, že nie všetky oblasti na Zemi musia byť zalesnené a aj ekosystémy bez stromov plnia dôležitú úlohu. Čiže konečný výsledok priniesol zníženie biodiverzity a tým tieto opatrenia mali negatívny dopad na fungovanie daných ekosystémov.
Ako môžeme na vlastné oči vidieť, na Slovensku je lokalít s nevhodnou výsadbou stromov mnoho. Ľudia mu väčšinou podliehajú z nevedomosti a neznalosti danej problematiky. Aspoň čiastočnému riešeniu problému by podľa mňa napomohla intenzívnejšia environmentálna alebo ekologická výchova na školách. Z mojich skúsenosti sa týmto témam na hodinách biológie venuje len okrajovo. Zároveň je potrebné o týchto témach vzdelávať aj širokú verejnosť prostredníctvom rôznych náučných článkov, relácií alebo propagovať environmentálne témy v každodennom živote medzi rodinou, priateľmi alebo známymi. Veľkým problémom je aj to, že ľudia, ktorí zodpovedajú za správu veľkej časti našich lesov, neberú viaceré podstatné aspekty do úvahy a sami sa podieľajú na drancovaní ekosystémov. Našťastie sú dnes lesníci, ktorí si toto veľmi dobre uvedomujú a pristupujú k lesom zodpovedne.
Aj keď som opísal negatívne aspekty sadenia stromov, neznamená to, že v niektorých prípadoch nemôže ísť o ekologicky priaznivú činnosť. Vhodným príkladom je organizácia Mossy Earth, ktorá obnovuje pôvodné lesy na Islande, v Škótsku alebo Rumunsku a dbá na vyššie spomenuté faktory, aby bol celkový ekologický prínos pozitívny.
