Vajnorské rybníky sú jedinečnou prírodnou lokalitou, kde sa vyskytuje viacero chránených živočíchov a rastlín. Volavky, bučiačiky, vydry, bobry, orchidey, staré duby, vŕby a topole. Sústava siedmych rybníkov, ktorá budúci rok oslaví 300 rokov nie je stále chránené územie. Otázka znie, prečo?
Rybníky s priľahlými lúkami a lesmi sú pritom zaradené v RÚSES (Regionálne územné systémy ekologickej stability). To znamená, že sa jedná o významné územie. V dokumente je aj spomínané, že sa jedná o územie s prvým stupňom ochrany s potenciálom na zvyšovanie stupňa ochrany.
Nevýhoda lokality je jej poloha. Neďaleko sa stavia nemocnica a nachádza sa blízko zastavaných plôch. Existuje viacero návrhov ako okolité lúky zastavať alebo premeniť rybníky na rekreačnú plochu podobnú Veľkému Draždiaku. Divočina na rybníkoch má však oveľa väčšiu hodnotu ako developerské záujmy. Problém je aj postoj súčasného vedenia Vajnor, ktoré aktívne nebojuje za záchranu lokality a len sa prizerá. Najväčší problém je prístup Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý zámerne odkláňa vodu z rybníkov a prispieva k ich vysušovaniu. Tým priamo ohrozuje vzácne druhy živočíchov. Smutné na tom celé je, že sa jedná o verejnú inštitúciu, ktorá by mala takéto lokality chrániť a nie ničiť.
Na druhej strane je mnoho dobrovoľníkov a aktivistov, ktorí aktívne bojujú za záchranu Vajnorských rybníkov a územie postupne dávajú do poriadku. Slovenský vodohospodársky podnik namiesto podpory kladie aktivistom polená pod nohy. Vyzerá to však tak, že magistrát, ktorý tam má časť pozemkov postupne začína prejavovať záujem o revitalizáciu rybníkov. Snáď sa veci pohnú správnym smerom.
Táto lokalita má aj viacero iných problémov. Zarastajúca lúka, invázne rastliny, odpad a nedostatok vody. Vyhlásenie chráneného areálu tieto problémy nevyrieši. Vie však zabrániť zlikvidovaniu nenahraditeľnej lokality na území hlavného mesta.
