Púšťam sa síce do témy mimo môjho odboru, mám s ňou ale osobné skúsenosti. Zároveň za celý život som sa stretol s viacerými pohľadmi na psychiatrov a terapeutov, veľakrát protichodnými. Čo si ale takmer každý uvedomuje je, že psychické zdravie je tiež podstatné a netreba ho zanedbávať? Prečo si však veľká časť ľudí neprizná, že potrebuje odbornú pomoc?
Ľudia majú prirodzene strach z doktorov. Boja sa, že budú mať zlé výsledky alebo nejakú chorobu. Keď majú navštíviť psychiatra, tak ešte niektorí pociťujú aj hanbu. Prečo? Keď sa pozrieme na to čisto z lekárskeho hľadiska, tak psychiater je ako každý iný doktor. Málokto má problém povedať, že navštívil nedávno kardiológa alebo ortopéda. Pohľad sa mení pri návšteve psychiatra. Pritom duševné problémy môžu poskytnúť hocikoho z nás. Mladých, starých, mužov, ženy. Rovnako ako hocijaká choroba.
Sám mám skúsenosť s psychiatrom a terapiami. Tiež som dlhšie váhal, či ísť alebo nejsť. Rozhodnutie ísť dodnes neľutujem. Zlepšila sa mi kvalita života a mám teraz aj energiu na zmysluplné veci a zároveň vidím veľký zmysel v živote. Stále som síce pod dohľadom, ale je mi dobre. Prečo to vôbec píšem? Myslím si, že ľuďom je potrebné ukázať, že v tom nie sú sami, že život má zmysel a nemusia sa báť požiadať o pomoc. A hlavne, že mať problém je úplne normálne a ľudské. V mojom okolí viacero ľudí spáchalo samovraždu. Mohli tu tí ľudia stále byť. Len potrebovali pomoc, ktorú nedostali. Možno sa báli, možno nevedeli, že potrebujú pomoc. Ktovie.
Žiaľ, psychicky chorí ľudia sú veľakrát dehonestovaní vrcholovými politikmi. Takáto téma by sa nemala politizovať, podobne ako očkovanie. Vie to priniesť viac škody ako úžitku. Pritom premiérovi našej krajiny desiatky psychiatrov a psychológov odporučilo odbornú pomoc. Namiesto toho, aby to prijal a išiel príkladom, znova prispel k dehonestovaniu odborníkov. Snáď si viacerí uvedomia, že psychiater je lekár ako každý iný. Netreba sa báť o tom hovoriť, prispieť môže k tomu hocikto. Buďme tolerantní a rešpektujúci. Spoločnosť to potrebuje.
