Ďalší zapratávač pamäte sú spomienky. Mnohé prežívajú dlhé roky, oživované spomínaním, ktoré im dodáva energiu. To, že sú často „trochu“ pozmenené tak, aby nám vyhovovali, radi prehliadame. Plány „lepšej budúcnosti“ nás zotročujú a oberajú o možnosť zmeniť svoju budúcnosť – lebo tá sa vytvára v prítomnosti, ktorá nám vďaka rozmýšľaniu o minulosti a budúcnosti zatiaľ uniká pomedzi prsty.
Cez to je možné svoju pamäť zlepšiť. Najskôr ju však budeme musieť trochu vypratať, aby sa nám do nej aspoň niečo zmestilo. Hrdina nasledovného príbehu s vypratávaním žiadne problémy nemal, lebo bol úplne hlúpy a nevedel si zapamätať ani jednu súvislú vetu, pokiaľ bola trochu dlhšia. Jeden známy mu poradil, aby si cvičil pamäť a skôr zo žartu dodal: „Nauč sa naspamäť nejakú knihu.“ Na otázku, či celú, odpovedal: „V tvojom prípade stačí stranu.“ A tak sa začal pravidelne každý večer učiť, najskôr prvú stranu. Po dvoch mesiacoch bol už v polovici, a na tretí mesiac ju vedel naspamäť, i keď s chybami. Druhú zvládol za dva mesiace a päťdesiatu stranu už za 8 dní. Keď sa naučil poslednú stranu knihy, už sa nemýlil. Smelo zobral ďalšiu knihu a po nej ďalšiu a ďalšiu. Z kníh si začal postupne všímať aj obsah a začal si ich vyberať. Čosi občas aj pochopil a prestal byť hlúpy. V cvičení však každý deň poctivo pokračoval. Po pár rokoch každodenných tréningov, ktoré sa mu stali akýmsi cvičením koncentrácie, si dokázal zapamätať v presnom znení už celú stranu, a to iba na jedno prečítanie. Neskôr počet strán, ktoré si dokázal takto zapamätať, prekročil číslo desať. Nemyslite si, že sa naučil nakoniec naspamäť celú miestnu knižnicu. Milého pána zaujalo cestovanie a spoznávanie iných krajín. Dobrá pamäť mu aj v pokročilom veku umožnila naučiť sa aktívne desiatky cudzích jazykov a precestovať poriadny kus sveta. Až tam, keď prežitím získal poznanie, stal sa skutočne múdrym. A to všetko urobila maličkosť – jedna hodina práce na sebe denne.
