Slovenská vládna koalícia, ale aj parlamentná opozícia si však vážnosť situácie akosi neuvedomujú, a to môže mať pre Slovensko nedozierne následky.
Ak nám ujde vlak zeleného reštartu Európy, pre krajinu vo veľkej miere závislú na zahraničnom automobilovom priemysle a priemysle všeobecne to bude katastrofický scenár. Ak zaspíme prechod na elektromobilitu, ruiny Detroitu budú oproti našim fabrikám vyzerať ako piliere prosperity. Ako na toto reaguje vládna koalícia? Nominant Mostu-Híd na MŽP obhajuje na Rade ministrov menej prísne limity pre emisie áut, akoby sa ich zmena klímy netýkala. Pod gesciou ministerstva hospodárstva pod kontrolou Smeru pokračuje podpora pre spaľovanie nekvalitného hnedého uhlia – okrem dopadu na klímu nás jeho spaľovanie každoročne stojí desiatky ľudských životov a 115 miliónov eur ukrytých v našich účtoch za elektrinu, plus ďalšie stovky miliónov v nepriamych nákladoch, spôsobených poškodením zdravia a životného prostredia. Skutočne zelená a skutočne európska klimatická politika vyzerá inak.
Zmena klímy príde, či chceme, či nie, musíme byť pripravení. Aj najoptimistickejší scenár oteplenia o 1,5 stupňa do roku 2030 bude znamenať obrovské zmeny pre krajinu a spoločnosť. Akékoľvek väčšie oteplenie by predstavovalo hrozbu vyhynutia ľudstva do konca tohto storočia. Toto je realita, zhoduje sa na tom vedecká obec.
Ministerstvo riadené Mostom-Híd pripravilo novú adaptačnú stratégiu na zmenu klímy a opatrenia v nej majú zmysel. To však nestačí. Vo svojej podstate to totiž nie je stratégia, ale iba akýsi zoznam toho, čo sa môže robiť. Môže, ale v podstate nemusí. Je to ako vyrátať spôsoby, vďaka ktorým by som mohol schudnúť a potom nič z toho neurobiť.
Navyše existujú pod kontrolou tohto ministerstva organizácie, ktoré idú proti takýmto opatreniam. Napríklad plány na vyrúbanie stromov pozdĺž Hornádu, ktoré plánuje Slovenský vodohospodársky podnik realizovať na jeseň tohto roku. Padnúť majú tisíce stromov. Možno aby Hornád rýchlejšie odtiekol. Načo zadržiavať vodu v krajine, keď je na východe sucho?
Samozrejme, svojou „troškou do mlyna“ prispieva aj ministerstvo pôdohospodárstva patriace SNS, známe svojím kladným postojom k drevnej hmote. Teda tej, ktorá už nie je stromom stojacim napríklad v národnom parku, ale speňažiteľnou guľatinou. Čo tam po viazaní uhlíka či pozitívnom vplyve lesov na zachytávanie vody v krajine...
Potrebujeme zmenu. A potrebujeme ju teraz. Na Slovensku, ale aj v rámci našej reprezentácie v Európskom parlamente. Pretože tam sú najbližšie voľby. Európsky parlament má vplyv na to, kam ide podpora v poľnohospodárstve. Sleduje nastavenia prechodu na zelenú ekonomiku. Spolurozhoduje o opatreniach na udržanie oteplenia planéty pod 1,5 stupňom. Vie zastaviť nás pred spaľovaním dreva na biomasu a palmového oleja na bionaftu. Môže podporiť ochranu divočiny v Európe, a teda aj na Slovensku. Či to tak bude je na voličoch 25. mája.
Planétu máme len jednu. A kto ju zachráni, keď nie my? A kedy, keď nie teraz?
