Občanov tejto krajiny. On ním nebol, aj keď tu už 8 rokov pracoval. Bol z Filipín a volal sa Henry. Dostával kopance, aj keď už ležal na zemi. Parlamentné strany sú ticho. Vláda ešte tichšie. Prokurátor pustil jedného z útočníkov na slobodu. To Henry ešte žil.
Zomieral v týždni, keď sa v národnej rade diskutovalo o návrhu fašistov na obmedzenie práv žien.
)Zatiaľ čo ten, čo chránil naše ženy pred obťažovaním jedným z nás zomieral v nemocnici. Ale o ňom sa nehovorilo.
Do našich miest sa vracia násilie. Spomínam si, ako som mal problémy s pravicovými extrémistami v 90tych rokoch. Niekoľko krát ma napadli. Našťastie bez vážnejších následkov. Teraz, keď sám mám deti, s obavami sledujem návrat násilia do ulíc. Násilia páchaného našimi vlastnými občanmi. Nesmieme to prejsť mlčaním.
Progresívne Slovensko je o bezpečnosti a spravodlivosti. Takej, ktorá sa nepozerá kto je páchateľ a kto je obeť. Bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá používa rovnaký meter na všetkých. Ak chceme našu krajinu posunúť vpred inak to nejde.
Naše ulice musia byť opäť bezpečnejšie nie represiou, ale prevenciou. Tým, že polícia získa kredit inštitúcie, ktorej dôverujeme. Na ktorú sa môžeme s istotou obrátiť. Nie nástroja represie voči jedným a zatvárania oboch očí spôsobom „skutok sa nestal“ voči druhým. Tým vyvoleným.
Miesto kde zabili Henryho je príkladom toho, kde treba začať. Miesto v centre hlavného mesta, kde na chodníkoch, najmä v noci parkujú drahé autá. Kde holohlaví vyhadzovači majú vpúšťať do barov podľa farby pleti. Kde už roky stojí obchod s oblečením značiek a symboliky pravicového extrémizmu. Neďaleko je policajná stanica.
Chcú nás zastrašiť. Chcú si uzurpovať verejný priestor, ale aj sa nám napchať do spální. Nechcú nám dopriať bezpečnosť a spravodlivosť. Nesmieme zostať ticho a báť sa. Sme hrdí obyvatelia hrdého Slovenska v hrdej Európe. Naša krajina bude taká, akou si ju spravíme. Ozvime sa. Posuňme Slovensko dopredu a nechajme zlo minulosti.
