Tento zákon by umožnil štátnej správe a jej organizáciám nakupovať nealkoholické nápoje len vo vratných a zálohovaných obaloch a zakázal by im nákup jednorazových plastových tanierov a príborov. Odmietnutím tohto zákona prispeli k zbytočnej, zvýšenej záťaži životného prostredia a vyšším nákladom štátnej správy. Radovan Kazda sa snažil ospravedlniť ich postoj článkom plnom chýb, ktoré sa pokúsim uviesť na pravú mieru.
Jasný prínos pre životné prostredie.
Opakovane používané riady - príbory, taniere, ako aj misky, šálky a pod. - sú spravidla lacnejšie a majú menšie negatívne vplyvy na životné prostredie než riady na jedno použitie. Okrem sedliackeho rozumu to dokladá aj mnoho analýz životného cyklu predmetných výrobkov.
Na komplexné posúdenie dopadov na životné prostredie nepostačuje populisticky spomenúť len z kontextu vytrhnuté „čerešničky na torte“ v podobe spotreby vody pri umývaní riadov, alebo spotrebu energie na ich prepravu na skládku. Je potrebné vychádzať jednak komplexných posúdení celého životného cyklu odbornými inštitúciami, pričom štandardne sa pri posudzovaní vplyvov analyzuje spotreba surovín, príspevok ku globálnemu otepľovaniu, k acidifikácii a eutrofizácii vôd, k znečisteniu ovzdušia, ozónovej diere, k záberu poľnohospodárskej pôdy, k fotochemickej oxidácii, k narušeniu prírodného prostredia, spotreba energie, vody a ďalšie vplyvy.
Niektorí laici, ako v tomto prípade R. Kazda, si neuvedomujú, že aj výroba nového produktu, ktorá je potrebná po každom zahodení výrobku na jedno použitie, vyžaduje spotrebu nielen surovín, energie (spravidla viac než opätovné použitie a recyklácia), ale aj vody. V niektorých aplikáciách majú opakovane používané riady dokonca nižšiu spotrebu vody než napríklad riady na jedno použitie z niektorých druhov plastov.
Spomedzi mnohých analýz životného cyklu môžeme napríklad uviesť záveryanalýzy renomovaného Eko-inštitútu aplikovanej ekológie z Freiburgu, ktorá uvádza, že opakovane používané riady preukazujú v rôznych typoch prevádzok menšie negatívne vplyvy na životné prostredie v rámci všetkých, alebo aspoň väčšiny ukazovateľov ako riady na jedno použitie.
Iná analýza životného cyklu a nákladov na opakovane používané riady a riady na jedno použitie v školských prevádzkach dospela k záveru, že opakovane používané riady majú menší negatívny vplyv na životné prostredie a sú menej nákladné v porovnaní riadmi na jedno použitie. Opakovane používané riady spotrebovávajú menej energie, produkujú menej tuhých odpadov, majú nižšie emisie skleníkových plynov a stoja menej prostriedkov.
Podľa inej štúdie keramický pohár (ktorý vyžaduje najviac energie spomedzi opakovane používaných) má menšiu spotrebu energie ako papierový už po 18-tich opakovaných použitiach a po 70-tich oproti poháru z penového polystyrénu.
Vo vyspelých krajinách, napríklad v Nemecku, obdivujú našinci na verejných akciách, športových podujatiach, festivaloch používanie (často za podpory verejnej správy) opakovane používaných riadov a pohárov a to v rastúcej miere. Možno p. Kazda nebude veriť, ale krajiny ako Nemecko s množstvom medzinárodne renomovaných odborných inštitúcií vedia čo robia. Už pred vyše 20 rokmi začali analyzovať vplyvy jednotlivých riadov na životné prostredie a na základe odborných podkladov o väčšej šetrnosti opakovane používaných riadov začala verejná správa postupne ich aplikáciu podporovať. Ale nemusí chodiť do Nemecka, stačí ísť na verejné podujatie do Viedne.
Okrem analýz životného cyklu je potrebné ich formálne dáta doplniť o podrobné informácie z praxe. V súčasnosti napríklad zápasíme so znečistením prostredia z nezákonného odhadzovania odpadov do prírody, riek. Ako pred niekoľkými dňami uviedol zástupca Inštitútu environmentálnej politiky,už pred Bratislavou pláva v Dunaji tak veľké množstvo plastov ako rýb a do Čierneho mora doplaví táto rieka každý deň 4,2 ton plastového odpadu. Slovensko má z voľne pohodenými odpadmi v prírode a vodných tokoch dlhodobo vážny problém, čo dokladuje aj každoročné pokrytie veľkej časti hladiny priehrady Ružín či Bodvy odpadmi, ktorých čistenie stojí každoročne daňových poplatníkov desaťtisíce eur. Polovica kusov tamojších odpadov sú plasty zachytené na hladine. Plasty vo vodnom prostredí sú závažným problémom, pretože cez ryby, ktoré si ich mýlia s potravou, vstupujú do potravinového reťazca. A to sa ani nepúšťam do problému mikroplastov a ich vstupu do potravinového reťazca.
Štátna správa SR pracuje podľa R. Kazdu výlučne na pláži, resp. chybné výpočty.
Radovan Kazda vo svojom článku zmätočne zmiešal hrušky s jablkami - dva odlišné návrhy Európskej komisie (EK) a Progresívneho Slovenska pre odlišné cieľové skupiny a s úplne odlišnými dátami o prínose pre životné prostredie. A aby zmiešavania nesúvisiacich položiek nebolo málo, prepočítaval to na úrovni celej Slovenskej republiky, aj keď obe iniciatívy sú určené úplne inej úrovni.
Radovan Kazda uviedol cit.:
„Podľa ministerských analytikov tvoria odpady, ktorých sa týka návrh PS aj Komisie, na plážach iba menej ako 10 % plastových odpadov... Neobalových plastových výrobkov sa dovezie ročne približne 14 tisíc ton. Z celkovej produkcie komunálnych odpadov (2,1 mil. ton) je to 0,7 %. Dotyčný návrh sa však týka kusovo menej ako 10 %, no objemovo aj hmotnostne možno menej ako 1 %. Teda celý návrh „plastového boja“ Komisie, ktorý iniciatívne a pokrútene predbehlo PS, sa týka odhadom sedem tisícin percenta komunálnych odpadov v SR“.
1. Najprv sa stručne pozrime na návrh Európskej komisie a jeho prínos. Dáta o podiely plastov na jedno použitie na znečistení vodných ekosystémov, morí, sú omnoho vyššie. Európska komisia v reakcii na veľké problémy so znečistením morí a oceánov plastovým odpadom prijíma na základe odborných analýz nové pravidlá pre 10 druhov plastových výrobkov na jedno použitie, ktoré sa najčastejšie vyskytujú vo voľne pohodených odpadoch v prostredí (tzv. littering). Tie spolu tvoria70% nezákonne odhodených položiek odpadov v moriach a oceánoch. Čo sa týka p. Kazdom spomínaných pláží, aj tu sú dáta úplne iné. Vďaka aktuálnym opatreniam EÚ voči plastom na jedno použitie sa očakáva zníženie znečistenia európskych pláží plastovým odpadom o 50% do roku 2030, čím sa dosiahnu v EÚ environmentálne benefity vyše 11 miliárd eur.
Z vyjadrení p. Kazdu v predmetnom článku nepriamo vyplýva, že všetci odborníci a odborné inštitúcie v Európe podieľajúce sa na príprave novej politiky EÚ pre zníženie znečistenia prostredia plastovým odpadom sú hlupáci, ktorí sa venujú údajne marginálnej časti odpadov a nevedia resp. nezohľadňujú, že na umývanie riadov sa používa voda. Tento „prevratný poznatok“ im vysvetlí až R. Kazda zo Slovenska. Opak je však pravdou – okrem toho, že údaje o environmentálnom prínose sú úplne iné ako uvádza p. Kazda faktom je, že na predmetnej politike EÚ sa podieľalo mnoho odborníkov a inštitúcií. A vychádza tiež z doterajších analýz a odborných poznatkov v tejto problematike.
2. Návrh Progresívneho Slovenska sa venoval nápojovým obalom a riadom na jedno použitie v štátnej správe, nie je zrejmé, prečo p. Kazda počítal dáta za celú SR. Podstatnejšie je ale chybné vztiahnutie odpadu z neobalových plastových výrobkov (0,7% podiel z TKO) k vete „dotyčný návrh sa však týka kusovo menej ako 10 %, no objemovo aj hmotnostne možno menej ako 1 %“.
Po prvé,údaj o kusovom 10% podiely sa týka výlučne odpadu na plážach, nie v celom komunálnom odpade na Slovensku o ktorom pojednáva p. Kazda. Naviac, predmetný graf z článku na ktorý sa p. Kazda odvoláva je sumárom výskytu voľne pohodených odpadov na európskych, primárne prímorských plážach a pre SR je nerelevantný. Výpočet na základe tohto čísla je následne chybný.
Po druhé, vzorce nakladania s výrobkami, obalmi a odpadmi z nich sa výrazne líšia. Niektoré končia nezákonne pohodené v prírode a vodných tokoch nepomerne viac než iné, preto nepostačuje uviesť všeobecné údaje o ich výskyte v komunálnom odpade. Podľa Analýzy voľne pohodených odpadov v prostredí SR realizovanej Technickou univerzitou vo Zvolene v r. 2005tvorili na nezákonne pohodených odpadoch v prostredí nápojové PET obaly na jedno použitie a ostané plasty vyše 2/3 tretín (66,2%). Nápojové PET obaly tvorili objemom 31,5%, ostatné plasty 34,7%. Slovenský vodohospodársky podnik uviedol, že len v rámci čistenia vodnej stavby Ružín v rokoch 2013 - 2015 z vodnej hladiny a brehov odstránili vyše 3 000 ton odpadu, pričom takmer 50% tvoril plastový odpad, hlavne nápojové PET obaly a náklady presiahli 520-tisíc eur.
Po tretie,návrh PS sa týkal výlučne štátnej správy SR a ak počíta jeho dopady výlučne podľa výskytu odpadov na plážach (naviac na európskych plážach v primárne prímorských krajinách), nemožno z toho vyvodiť iný záver než ten, že podľa Radovana Kazdu celá štátna správa pracuje a stravuje sa výlučne na európskych prímorských plážach. Nie, Slovensko nemá more a štátna správa SR nepracuje na prímorských plážach.
Po štvrté, tvrdenie p. Kazdu, že údajne podľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) odpady, ktorých sa týka návrh PS aj Komisie, tvoria na plážach menej ako 10 % plastových odpadov,nesedí s údajmi z článku uvedeného inštitútu, ktorý použil ako zdroj.
Štát má byť zodpovedný a ísť príkladom.
Za čisté Slovensko nie je len o predchádzaní vzniku odpadov. Aj keď to by stačilo samo o sebe. Je o väčšom koncepte. O tom, že štát sa má správať zodpovedne a súčasne má ísť príkladom. Environmentálne kritériá majú byť povinnou súčasťou verejného obstarávania. Štát je dôležitým hráčom na trhu a tak to, ako a čo nakupuje a obstaráva má významný vplyv. Priaznivé životné prostredie je verejným záujmom a je preto povinnosťou štátu a jeho organizácií k tomu prispievať.
Cieľom návrhu Progresívneho Slovenska bolo znížiť zbytočné plytvanie, zbytočné produkovanie odpadu (z časti ťažko recyklovateľného) v štátnej správe. Pre znižovanie vzniku odpadov a smerovanie k udržateľnému odpadovému hospodárstvu je potrebné uskutočniť množstvo opatrení. Začať by sme mali tam, kde je produkcia odpadov a znečistenie z toho plynúce zbytočné a kde môže ísť verejná správa príkladom. Takýmto prípadom je aj používanie riadov a nezálohovaných nápojových obalov na jedno použitie v štátnej správe. Ak by bol prešiel návrh PS, o približne 2 roky skôr by štátna správa produkovala menej odpadu a vynakladala by na uvedené položky menej prostriedkov z peňazí daňových poplatníkov.
p.p1 {margin: 0.0px 0.0px 0.0px 0.0px; font: 12.0px Times}
span.s1 {font: 12.0px 'Times New Roman'}
