Keby každý obyvateľ Zeme potreboval toľko zdrojov ako priemerný Slovák, tak potrebujeme dva a pol planéty. Kto to vypočítal? Ekologickú stopu každej krajiny, ale aj celého ľudstva počítajú na základe dostupných dát odborníci z Global Footprint Network. Výsledky ich výskumu sú pre nás žiaľ nelichotivé.
Požičiavame si na úkor budúcich generácií. A tento dlh sa spláca horšie ako pôžička z nebankovky. Vyhubené druhy sa totiž už nedajú vrátiť. A to nemusíme hovoriť o nosorožcoch. Stačí si pripomenúť ako necitlivá ťažba dreva, a to aj v národných parkoch ohrozuje prežitie hlucháňa na Slovensku.
Možnosti našej planéty sme ako ľudstvo prekročili ešte v sedemdesiatych rokoch. Odvtedy spotrebúvame každý rok viac prírodných zdrojov ako naša planéta dokáže znova vytvoriť. Ničíme ekosystémy, nadmerne ťažíme drevo a lovíme ryby, zahlcujeme planétu odpadom, znečisťujeme ovzdušie a vodu. Spôsobujeme klimatickú zmenu.
Žiť si nad možnosti planéty sa regenerovať je podobne ako pri žití si nad pomery možné iba istú dobu. Žiaľ zdroje planéty takpovediac prežierame, namiesto toho aby sme ich v čo najväčšej miere investovali do lepšej budúcnosti a znižovania našich nárokov na obmedzené zdroje planéty.
Na negatívnej strane má Slovensko veľkú uhlíkovú stopu. Tá nie je len o fosílnych palivách, ktoré vyťažíme (áno aj tie alobalové) alebo dovezieme (najmä z Ruska). Ale aj o tých, ktoré spotrebujeme vo forme výrobkov. Často úplne zbytočne. Veď ako inak pomenovať všetky tie jednorazové plasty, ktorými si zapratávame krajinu? Ich výroba, často v zahraničí, je postavená na fosílnych palivách ako zdroji energie aj materiálu. Použijeme ich často iba pár minút a okamžite sa menia na odpad. A aj ten keď sa nebodaj separuje a recykluje potrebuje ďalšiu energiu na recykláciu. Aj preto je také dôležité predchádzať vzniku odpadov. Najmä tých plastových.
Pozitívna stránka ekologickej stopy je takzvaná biokapacita krajiny. Je to schopnosť prírodných zdrojov sa obnovovať a prijať odpad, ktorý ľudia tvoria. Najväčší príspevok k biokapacite Slovenska majú naše lesy. Presne tie, ktoré sú pod náporom nadmernej ťažby a to aj v národných parkoch. Aj preto je dôležité boli najcennejšie časti prírodu Slovenska, 5 percent jeho rozlohy, ako bezzásahové oblasti pod správou rezortu životného prostredia a jeho organizácií.
Ekologická stopa je však aj na každom/ej z nás. A začať sa dá od maličkostí. Ako napríklad týchto.
