Bola som v škole a kúpila som si niečo na pitie. Ako na just, nevedela som fľašu otvoriť. A ako na just nebol poblízo objekt môjho záujmu. Tak som sa musela uspokojiť s najbližším pánom. Fatálna chyba.. Ako sa neskôr ukázalo... Ten neváhal ani sekundu a spýtal sa ma, či mi to môže zahodiť. V tom momente som vedela, že bude zle. Keď už nahodil pózu, že sa s tou fľašou bude hrať na vyhadzovanie a chytanie, som už nevedela, či si robí naozaj srandu, alebo to myslí vážne. Našťastie mu niekto povedal, nech neblbne, lebo to na neho vystrekne. Šokoval ma nasledujúcou vetou: "Môžem ti to otvoriť zubami?" Aby sa čo najskorej dostala z tej trapnej situácie, som súhlasila, ale stále som dúfala, že žartuje. Nežartoval. Otvoril to ústami a samozrejme, trochu mu to začalo striekať. Nakoniec mi to dootvoril rukou a zbadal, že tá fľaša je trochu špinavá. "Šak tá fľaša je nejaká špinavá! To som mal v ústach? Fuj," a podával mi moju špinavú fľašu. Celý ten čas som na neho vypliešťala oči, že teda toto som fakt nečakala a som nevedela, či sa mám hnevať, oslintanú fľašu zahodiť alebo sa smiať. Nakoniec som mala zmiešané pocity, ale fľašu nezahodila. To však nie je koniec! O chvíľu prišiel s umelohmotným pohárom a podával mi ho. Hlavou mi preblesklo, že teda keď mi oslintal fľašu, že mi dá čistý pohár. On ma však neprestával prekvapovať. "Už keď som ti otvoril tú fľašu, tak mi trocha nalej tej malinovky." To som už od údivu otvorila aj ústa. Ale aby som nebola zlá, tak som mu teda trocha naliala. Moji drahí, ja vážne neviem, čo si mám o tomto myslieť. V duchu som sa preklínala, že koho som si to zas vybrala a sľúbila si, že počkám na nejakého kamaráta, od ktorého viem, že toto sa mi znova nestane (alebo si počkám na svoj objekt záujmu)...
P.S.: Ak sa tu dotyčný nájde, tak nech mi to prepáči, ale toto stojí za zmienku:)
