S mojim Prvým som sa stretla na gympli. Ja som bola prváčka, on štvrták. Spočiatku sa mi nepáčil, ale postupne si získal moje srdce. Chodili sme spolu 2roky, veľmi som ho ľúbila a aj on mňa. Musím sa priznať, bola som to ja, kto dal stop tomuto vzťahu. Dodnes sa pýtam, či som spravila dobre, že som sa s ním rozišla viac-menej zo sebeckých dôvodov. Bola som mladá, on to bral vážnejšie ako ja a začala som mať pochybnosti, či je to ozaj ten pravý. Nakoniec sa mi pri našej poslednej hádke priznal, že ma dosť často klamal. To bola posledná kvapka.. Predstavte si situáciu, že chodíte s niekým 2roky a on vám po celý ten čas klamal. Kde bol, s kým bol, jeho ciele, túžby, sny boli prispôsobené VÁM, aby sa VÁM páčil a vy sa teraz pozeráte na človeka, s ktorým ste boli 2roky a neviete o ňom nič. Tak som sa s ním rozišla. Tiež ma to bolelo, ale on to zobral horšie. Vyhrážal sa samovraždou, ak sa k nemu nevrátim, alebo že dá pokradnúť všetkým mojim kamarátom autá a dokonca sa pobil aj s mojim kamarátom, čo som aj na vlastné oči videla. Ten strach o seba, o neho, o kamarátov nikomu neprajem. Nejako sa nám podarilo prerušiť akýkoľvek kontakt. Veľmi mi chýbal, ale vedela som, že na partnerský vzťah to nie je. Tú novonadobudnutú slobodu som si vychutnávala, napriek tomu som cítila to prázdne miesto v srdci. Dnes má môj Prvý nový vzťah a ja pevne verím a dúfam, že keď nemám šťastie v láske ja, nech ho má aspoň on.
Slobodu som si vychutnávala asi polroka. Potom, na svojej narodeninovej oslave v jednom podniku u nás v Seredi, som sa spoznala s Ekonómom. Študoval na Ekonomickej univerzite, teraz je z neho pán inžinier:). Veľmi sa mi páčil výzorovo a navyše bol aj múdry, ako som sa mohla neskôr o tom presvedčiť. Dalo by sa povedať, že sme spolu chodili. Žiaľ, každý sme očakávali niečo iné od toho vzťahu a v dobrom sme sa rozišli. Tiež ma to bolelo, nie však tak, ako rozchod s nasledujúcim mužom..
Minulé leto som sa vďaka vymoženostiam internetu spoznala Sebca (prepáč za pomenovanie, ale tebe to vlastne môže byť jedno). Bol iný ako ostatní, vedel byť crazy a seriózny zároveň, bol mladý s jasnými cieľmi do budúcnosti. Mal už za sebou nejaké úspechy a skúsenosti, veľmi sa mi to na ňom páčilo. Cítila som sa pri ňom inak, taká dospelšia a ženskejšia, sama neviem prečo. Osud nám však neprial, spoznali sme sa asi tak mesiac a pol pred jeho odchodom do zahraničia. Napriek tomu sme to chceli skúsiť. Ja viem, ja viem, nemalo to žiadnu budúcnosť. Boli sme však vtedy takí pobláznení, že sme to ani nejako nechceli brať na vedomie. Mal chodiť domov do SR na Vianoce a cez letné prázdniny. Asi po troch týždňoch, čo bol preč, sa mi priznal, že si našiel inú.. Veľmi ma to bolelo, cítila som sa ponížená a sklamaná, pekne šťavnato som mu vynadala a povedala, nech sa mi už nikdy neozve. Aj tak bolo. Neozval sa za celý ten čas..
Minulý rok v septembri som nastúpila na vysokú školu. Ešte na zápise som si všimla veľmi pekného chalana:)). Len som ho zazrela a vedela som, že toho si budem musieť vyčíhať:) Aj tak bolo. V našom ročníku veru nemáme veľa chalanov, ešte menej pekných, ale on, Sexoš, bol z nich najkrajší. Len som sa nevedela k nemu nijako dopracovať. Pôsobil aj dosť namyslene, ale len pôsobil, v skutočnosti je veľmi fajn. Osud bol ku mne milosrdný a dal mi príležitosť ho spoznať. Padli sme si do oka, aj sme to skúsili, ale opäť mi to ani so Sexošom nevyšlo. Nejako to nebolo ono, mali sme sa radi, ale ako kamaráti. Rozišli sme sa, tiež som si poplakala, ale teraz máme vynikajúci vzťah. Skvele si rozumieme a som rada, že som ho spoznala. Viem mu povedať všetko, vie ma vypočuť a podržať, za čo som mu veľmi vďačná. Dúfam, že napriek tomu, že máme obaja zložitú povahu, že to nie je len 5ročné kamarátstvo a vydrží nám to aj po výške, že Sexoško?;)
Prvý mi minule napísal smsku, kde sa mi ospravedlňoval za všetko čo mi urobil. Ja som mu však už dávno odpustila. Chvíľu sme si písali, ale predsa sme znova prerušili kontakt. Pre istotu.. S Ekonómom sa občas náhodne stretávam v podniku, kde sme sa zoznámili. Vždy pokecáme, čo máme nového, ako sa nám darí a podobne. Ako som začala chodiť so Sexošom, napísala som Sebcovi na narodeniny blahoželanie. Bol milo prekvapený. Začali sme si znovu písať. Skvele som si s ním rozumela, vôbec som sa na neho nehnevala a tešila som sa, keď som ho videla prihláseného na ICQ. Neviem z akej príčiny náš kontakt znova ochladol. Čím bol bližší dátum jeho príchodu do SR, tým sme si menej a menej písali. Všimla som si to, aj som sa ho na to spýtala, že prečo, ale ani on sám nevie. Už je doma vyše mesiaca a ešte sme sa nestretli. Ani mi nezavolal, nič. Síce si píšeme občas na ICQ, je to však veľmi zriedkavé. Veľmi ma to mrzí, pretože ako kamarát bol veľmi fajn, ale on zrejme nestojí o žiadne kamarátstvo so mnou:´( Za to na Sexoša sa nemôžem sťažovať, to je asi nejaká protiváha k vzťahu k Sebcovi. Veď uvidíme, ako to bude pokračovať. Minule Sebec niečo nadhodil, že by sme sa už mali konečne stretnúť, len sa nám to akosi nedarí.. Osud? Neriešim.. Uvidím..
