Haloo, haloo..

Nuž, to sa mi tu nechce rozoberať. Aspoň nie teraz. O piatej mám skúšku, ešte si opakujem učivo a potrebovala som sa trochu odreagovať. Tak som sa rozhodla napísať článok o tom, ako sa mám a čo je nové v mojom živote.

Pozerám, že od môjho posledného uverejneného článku ubehol nejaký ten piatok. V podstate som už prestala chodiť na blog.sme.sk. Nečítam si ani články iných blogerov, iba občas známych. Možno to znie kruto, ale už ma v podstate nebaví čítať dookola to isté. Chyba tohto blogu je, že nedáva priestor fantázii, je to tu všetko strašne strnulé, vekový priemer čitateľov je vyšší ako 30 rokov a akákoľvek 
roztopaš mladosti je tu zadupaná komentami zdeprimovaných, životom zničených 30tnikov a vyššie, ktorí si potrebujú uľaviť v diskusii aspoň poukázaním na neschopnosť mladých písať gramaticky správne, čo však neznamená, že ospravedlňujem tých, ktorí píšu naopak i/y, lebo si myslia, že to tak má byť, ale občas sa chibyčka "vloudí" (pre tých, ktorí to na prvý šup nepochopia, zámerne som vymenila i/y).
Nuž a ešte všeličo by sa dalo vytknúť, ale o tom potom (možno)..

Tak.. Robila som chvíľu skautku pre istú reklamno-módnu agentúru, pochodila som kúsok Slovenska, 
videla jeho krásy a ani jednu si neodfotila.
Som strašný lajdák na takéto veci, ale posnažím sa to napraviť a v lete sa chystám na pár výletov po Slovensku a dúfam, že mi/nám to vyjde. Momentálne sa venujem učeniu, keďže mám teraz skúškové obdobie a moja nechuť k učeniu je taká veľká, že radšej idem na dvor trhať burinu (mňa to mimochodom veľmi baví, pre mňa je to relax).

Teším sa ešte na leto aj kvôli tomu, že s kamarátkou sme sa dohodli, že sa budeme korčulovať. Poviete si, že to je banalita, každý druhý sa chodí korčulovať, ale pre nás dve je to veľká udalosť, pretože sme na korčuliach veľmi dlho nestáli a budeme mať ako taký pohyb. A okrem toho ma to vráti o pár rokov dozadu, keď som sa ešte chodila korčulovať a nosila dva copíky na hlave. Bože, mám 21 rokov a cítim sa súca rovno do dôchodku. Minule som počúvala rozhovor dvoch 16ročných dievčat ako jedna druhej vzrušene rozprávali, čo robili piatok. Jedna sa chválila, že sa bola voziť s jedným chalanom a bolo úplne super a druhá, že si dala pár strikov a bola z toho opitá. Ja som si len povzdychla a závidela im vek, keď všetko to, čo mi teraz príde normálne, bolo vtedy strašné vzrúšo. Síce ja som začala piť až keď som mala 18rokov, krátko pred stužkovou, pretože som mala obavy, že sa opijem aj z prípitku, keďže dovtedy som bola úplný abstinent. No ale vtedy bol aj vzťah s chalanom na inakšej úrovni ako je teraz. Vtedy mi stačilo, aby bol vtipný a dalo sa na neho pozerať, teraz je tých požiadaviek viac. Nejak sa život viacej skomplikoval. V 16tich som rozmýšľala ako zabijem nudu cez leto, teraz premýšľam kde sa zamestnám. A mám taký dojem, že to bude ešte horšie a horšie.

Jedine, čo mi robí radosť, teda okrem mojej malej sestry, je, že moja veľmi dobrá kamarátka, Kaja, prišla na pár dní na Slovensko a aj napriek tomu, že by som sa mala učiť, nájdem si na ňu čas a ideme si niekam von sadnúť. Týmto ju chcem pozdraviť a celému Slovensku povedať, že ju mám veľmi rada a ďakujem jej, že mi občas ponúkne svoje pleco na vyplakanie sa a uško, kde nosí všetky 
moje starosti a problémy. Bez nej by som asi bola "skapatá". Aaaaa, a keď sme už pri slove skapatá a pri pozdravovaní sa, tak pozdravujem chalanov z projektu Skapatý pes zo Serede. Držím vám palce, vraj podľa môjho veľmi dobrého kamaráta, ktorého tiež pozdravujem, máte potenciál. Ešte si musím od vás rýchlo vypýtať podpisy na nohavičky, kým vám ešte sláva nestúpla do hlavy a sa ešte obzeráte po obyčajných sereďských dievčatách.

S pozdravom, skapatá čajka ze Serede...