Keď som nedávno cestovala autom, všimla som si, ako sa v potoku pri ceste kúpe malá skupinka. Hovorím svojej spolujazdkyni: "Aha, kedysi sa takto bežne kúpalo v dedinách." Ona mi odpovedá: "Cigáni." Nepovedala nič viac, akoby mi ten termín mal prezradiť celý rad skrytých významov a vysvetlení. Keďže som, prirodzene, nepochopila jej potrebu vymedziť skupinu pejoratívne miereným pomenovaním etnika, odpovedala som: "Sú to ľudia."
Táto situácia ilustruje to, čo si azda väčšina z nás ani nevšíma - zakorenenú potrebu majority poukazovať na to, že to sú predsa tí iní, horší, Cigáni. Koľkokrát sme počuli vetu typu: "Bol tam jeden Cigán, ktorý začal nahlas telefonovať," alebo "Cigánka s troma deťmi predo mnou tlačila nákupný vozík," a podobne? Čo mení na výpovedi pridanie etnickej príslušnosti? V čom by bola výpoveď iná, ak by sme rovnakú situáciu popísali slovami: "Bol tam jeden pán, ktorý začal nahlas telefonovať." alebo "Žena s troma deťmi predo mnou tlačila nákupný vozík." ? Predpokladám, že vo väčšine prípadov v ničom, a že toto nadmerné používanie pomenovania Cigán (v "lepšom", nepejoratívnom prípade Róm) slúži len ako ohraničenie sa voči rómskemu etniku, a teda ako mimovoľné, zakorenené prezentovanie nadradenosti.
Nazdávam sa, že nami (ne)vedomé používanie nepotrebných pomenovaní prispieva k tomu, aby sme Rómov naďalej nechávali na okraji spoločnosti. Uvedomujem si, že nejde o žiadnu novinku, poznáme totiž niekoľko desiatok ustálených významov, ktoré sa v súvislosti s rómskym etnikom používajú v pejoratívnej rovine. Medzi nimi napríklad sloveso cigániť a od neho vytvorený frazeologizmus "kto veľa hovorí, veľa cigáni". Samostatnou, a pre mňa najviac dehumanizačnou, kategóriou je používanie pomenovania "spoluobčania", ktoré celkom presne ilustruje odsúvanie Rómov na okraj, kde sme MY veľavážení občania, a oni element vyskytujúci sa popri nás.
Sme v roku 2022 a verím, že sme sa ako spoločnosť niekam posunuli. Je paradoxné, že to píšem v dobe, kedy sa nenávisť medzi rôznymi skupinami v spoločnosti neuveriteľne a nezmyselne vyostruje. Skúsme sa však zamyslieť, či svoje slová používame adekvátne a neprispievame nimi (zbytočne) k zavrhovaniu Rómov. Cigániť sa dá nahradiť slovesom klamať či luhať. Vytýčiť za každú cenu, že niečo robí Cigán/ka či Róm/ka nie je slušné, a predovšetkým, ani potrebné. Je to v prvom rade ľudská bytosť, človek, Slovák či Slovenka.
Na záver:
Držím palce slovenským Rómom, rómskym Slovákom. Kiežby na nich štát myslel a začal so systematickým riešením ich zložitej situácie. Zodpovední totiž nie sú oni, ale my, ktorí môžeme, no nepomáhame dostatočne.
(Koho zaujíma problematika vylúčených rómskych komunít, ich história a mechanizmy, odporúčam si vypočuť podcast Zuzany Kovačič Hanzelovej - Odsúdení na neúspech. Názov hovorí sám za seba.)
