Presne tak to aj bolo. Na moje narodeniny mi môj drahý muž pripravil prekvapenie. Na stanici Kings Cross mi zaspieval Happy birthday a dal lístok na vlak, že ideme na výlet. Paríž. Doslova som onemela, tlak mi klesol na mŕtvolnú hodnotu, tep vyletel hádam do neba a na chvíľu som aj zabudla dýchať z toľkého šoku. Samozrejme príjemného. A to nebolo všetko, čo si na mňa prichystal. Romantika v podobe izby s výhľadom na Eiffelovku bola len začiatkom. Potom mi ukázal plánik mesta s nevinným výrazom, že tieto pamiatky si pozrieme. Júj, paráda niečo pochodíme. Aká naivná. Uchodená a unavená som bola ako kôň už po prvom dni. Hotový maratón si na mňa prichystal. No, aj tak som bola šťastná ako blcha v kožuchu. Veď toto mesto bol jeden z mojich snov. A hoci nohy boli boľavé, predsa som poskakovala ako malé dieťa a vyspevovala si ó Champs - Élysées. Ľudia sa pozerali, že mi šibe, muž nechápal, že čo si to zavesil na krk a ja som mala pocit, že mi patrí svet :D
Domov som prišla oddýchnutá, ako som už dávno nebola. A možno preto som si neuvedomila, že niečo je inak. Pohltil ma pracovný zhon a bežné každodenné starosti a radosti. A potom mi docvaklo. Veď červená teta síce prišla ako vždy, no bola iná. Za skúšku nič nedám. Iba minútu ohryzených nechtov. Hybaj teda do lekárne, a potom štýlom rýchlo a zbesilo domov. Pol litra čaju a o hodinu výsledok. Áno, sú tam. Dve čiarky!!! Som tehotná. Nová kapitola začína. Pokračovanie nabudúce ...
