Honba za stastim (prve vyjadrenie)

Zivotna zmena je tazka ale aj vzdy urcitym sposobom prinosna pre nase ego a dusu. A jedneho dna sa mi vsetko zmenilo. Do bodky... S prehladom som zostatnicovala a stala sa magisterkou europskej kultury, odhodlana vo svojom zivote dokazat velke veci. Tento titul by mi sice na Slovensku zdvihol plat ale v zahranici nemal bohvieaky vyznam. Uz od mojej skorej puberty som cestovala a neskor aj studovala vzdy v nejakom inom meste alebo state, a tak som sa aj po piatich rokoch v Bystrici vybrala mimo Slovenska. Nemohla som sa pozerat na to, ako sa ludia stale stazuju a placu, ze nemaju peniaze alebo ako si beru uvery a hypoteky s vedomim, ze sa zadlzia na cely zivot. Nemohla som sa dalej pozerat ako stat okrada slusnych a inteligentnych ludi a naopak ciganom daruje ubytovanie ci rodinne pridavky vo vyske platu normalneho cloveka. Uz som toho mala dost a rozhodla som sa, ze ja takto zit nebudem a nechcem. Hned prvy tyzden po ukonceni studia na univerzite som odcestovala do Nemecka. Trosku ma bolelo, ze nebudem pracovat vo svojom odbore ale v gastronomii, no bolo to najlepsie rozhodnutie pre moju dusu. Skoda, ze je svet niekedy taky ,,injustice'' a mladi ludia musia odchadzat zo svojej krajiny aby nezili doslovne z ruky do huby. Som nahnevana na nas policajny stat, nehovoriac o politike, ved clovek nemoze za to, v ktorej krajine sa narodi...