Písmo:
A-
|
A+
neisté kroky na okenici
niekto klope si o nocľah
a o dôveru
vraj hľadá cestu k srdcu
tam
kde sudičky hrajú karty
-krutý krehký pasians
vidíš mi za drôtený úsmev
vidíš ma
roztrieštenú v modlitbách
s upršaným pohľadom
plávajúcu v bezbrehosti
vidíš ma
nad starými mapami
zúfalo prosím si o prístav
vidíš ma
v básni mám ešte ticho
v očiach už tiene
na chrbte mráz
vidíš ma
-možno chcem naspäť do lásky-
prednášam v sivú zem
zúfalé dupoty na okenici
niekto prosí si o nocľah
pred psami uteká
za snami
tam
kde sudičky miešajú farby
slnku i oblakom
stojím za oknom
presiaknutá sklamaním
s dušou v klietke
detsky sa bojím
(o) seba
smutná a vzdialená
roztrasená od zimy
vo mne
odpusť ma
prosím
