Písmo:
A-
|
A+
I
v štrbine tmavých viečok
chytám spánok za ruku
usmiata so snom vo vlasoch
naivne poskočím
a čo keď aj naposledy
snáď sa predsa nájdeme
už tak dávno som v sebe nenašla nič
svoje
aj keď neodpovieš na otázky náladám
a aj keď zas kvôli mne omdlieš v dave
prebudím ťa rýmom s vínom
z čírej túžby
snáď to ešte kdesi takto funguje
v nás
v prútenom krčahu
zastavíme otrepaný čas
prekliati - nech
prekliati - vždy však spolu
prosté klišé je tá najšťastnejšia vec
prosím
chráň ma pred tušením rozumu
II
tmavá tmavá krajina
svetlé zrenice a tmavé viečka
bezváhový tlkot nádeje
nekonečne smiešny beh
dunivé
oceľové
ja
a znovu tá nemilosrdná
beznádej
