Písmo:
A-
|
A+
slová sú zase raz krehké ako sklo pod slnkom
nočným vzduchom prchavo pláva katarzia
potlesk sa rozbil v minútach
smiech doznel
tam
v šatni v zrkadle visí figurína
drevená kostica z drevených dlaní
stierajúcich farbu z kútikov úst a z očí more
tam
stojí hrdo drevená kostra
v nej drevené srdce zo živého dreva
drevené rebrá
bez konca výdychu
tam tam tamtaram tariram tam tam sám
a rozhovory
sú zas plne ukradnuté
fanfáry slávy kráčajúce po prah bolesti
majstrovstvo úspechu - stotinová trpkosť v uklonení
hnisavý úškrn bez ozveny v duši
drevenej
(túžbou roztlčenej ako srdce schúleného mačiatka
ktoré sme pritískali k hrudi vždy u starej mamy
zraniteľné a v zraniteľnosti dojemne krásne)
ako
zúfalstvo
je najstrašnejšia vec
