fanfáry

slová sú zase raz krehké ako sklo pod slnkom

nočným vzduchom prchavo pláva katarzia

potlesk sa rozbil v minútach

smiech doznel

tam

v šatni v zrkadle visí figurína

drevená kostica z drevených dlaní

stierajúcich farbu z kútikov úst a z očí more

tam

stojí hrdo drevená kostra

v nej drevené srdce zo živého dreva

drevené rebrá

bez konca výdychu

tam tam tamtaram tariram tam tam sám

a rozhovory

sú zas plne ukradnuté

fanfáry slávy kráčajúce po prah bolesti

majstrovstvo úspechu - stotinová trpkosť v uklonení

hnisavý úškrn bez ozveny v duši

drevenej

(túžbou roztlčenej ako srdce schúleného mačiatka

ktoré sme pritískali k hrudi vždy u starej mamy

zraniteľné a v zraniteľnosti dojemne krásne)

ako

zúfalstvo

je najstrašnejšia vec