Písmo:
A-
|
A+
chodím po parkoch
s Corbièrom* z antikvariátu
v meste sú lesy
v metre na Můstku
sama, ďalšia z tisícok
zvem seba na kar
alfa, omega
presypali hodiny
more stíchlo v nich
veľkosť života
kovový nemý sluha
chudne z ničoho
vlak do Martina
cesta ma roky pozná
tunelom bývam
bohaté mračno
javisko vypredané
beztak leje mak
čarovno vzduchu
deň nevie ma napísať
rozkazuje žiť
*Tristan CORBIÈRE
