koniec dňa

Sliedi hluchý, mĺkvy deň.

Nepozná ju po mene.

Deň, čo sa neprizerá

keď zrazená do seba

výhybkuje hodiny.

Budil ju klinec v čižme,

čo ním niekedy klopem

kockám dlažby o čelo.

Mala rada ten rytmus

bez rýmu

prostý

len

tak.

Tlkotala nesmelo.

Sú dni, keď neviem, kde je.

Sú dni, keď nepočuje,

nenapíše, nedvíha

- záclony a chodidlá.

Či skôr sú dni, čo nie sú.

Čo sa nič nepýtajú.

Nič o sebe nevedia.

Hluchý deň míňam v rýmoch.

Rieka tečie naopak,

som menej ako včera.

Keď zo všetkého najviac

bolia ma jej chodidlá.