Stávajú sa okolnosti len tak,
stvoria sa len také, aké môžu byť?
Ako ráno, ktoré si vedela získať.
Ako ráno, ktoré ťa dnes prehrá, pustí, zatratí
ulicou dolu, po prúde pravidelných krokov
metronóm.
Tak, ako nám minule do vnútrobloku vkročil dážď
v zlatistej ľahkosti pomalý
nesmelo sa slzám smial.
A ty si predsa hovoril,
a ja som aj tak plakala.
Nedovoľuješ mi byť Tvojou
Berenice, Berenice
Stvorila som sa iba takáto, len takto
je ešte niečo, čo by mohlo život pochovávať viac?
A dá sa nebyť tragická, a dá sa nebyť, a dá sa prestať opakovať,
všetko, čo už aj tak bolo prečítané v klasike na strednej?
Rána sa zelenajú čoraz viac
v kvetovaných sukniach, vo vlnách iných žien
tam, len tak, za oponou zlatistého dažďa
v jarné popoludnie, vyslovuješ svoje slová
a tvoje oči ich všetky do jedného odobria.
