
Budím sa
s cudzím kufrom na prsiach
v zelenom vlaku Berlín-Belehrad
Rozhovory za oknami sú zas bez očí
vety plynú bez interpunkcie
holé
ranné nádražia
kde postávame s úsmevom i úhľadnými novinami
a z kabeliek nám predsa trčia dažde.
Zobúdzam sa
v knižnej väzbe
líčim osamelosýte postavy
Ktosi v kupé kradne plášte
piští prievan
Chodia rôzne fonty obočia
V kolesách neomylne dunia
vytesnené obavy
Čas je najvážnejší smiešny alkohol
Ruský realizmus na špicatých kolenách
sa zlomil
ešte viac než ja
„Prosím vás,
toto asi nebude
vlak Berlín-Belehrad..."