Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
všetko
všetko sa pretočilo
naruby
a potom ešte raz
a naopak
a dokola
aby
ani biela
ani čierna
ani žiadna
nikdy viacej
nikdy viacej
v skutočnosti
nebola
na námestí stával malý chlapec
a tak mával rukami
a tak mu odstávali uši od sveta
až napokon prestal existovať
až napokon prestal
odstávať
sny tvoria anjeli na horkom nebi
kreslia píšu vymýšľajú
krehké obrysy kľukatých životov
ich tajných cestičiek
a
iba sa smejú o to viac
dnes
keď bežala som touto nadpozemsky krásnou zimou zúfalo
keď sa zdal svet oslepivo trblietavý
ľudia pozlátení cez rozbité okuliare
keď dnes smútila som za malým chlapcom uplakaným
zbytočne
vidiac to vysmiate nebo tam
dnes
zazdal sa mi pukot kĺbov nášho času
