vysoko nad klenbami tohto mesta
v podsvetí každodenných riek
stojace v radoch na polievku pravdy
čakajúce na svoj jed
na rohoch predávame duše
ako tulipány
zvoníte u našich vchodov
sme a nie sme doma
už dávno
priskoro sa nám dnes ráno zotmelo
čoskoro zmizol čerstvý sneh
vždy nasleduje iba pád do noci cez okno snov
stratené väčšmi v sklenených dnách
nájdené na predmestiach totality smútku
raz budeme anjeli