Passengers

Noc prejde vedomím, pes

Neskrotený prach a múka, trepotajúce sa

ópium

Mačky už vstali hore na lov

v strehu nestrieľaj

Láska

tak sa mi asi zdáš

vzdialená diaľkám - lepkavej blízkosti

Na tele mi rastú margaréty

v drevenom ráme som nenašla domov

Prevraciaš skladačku: „Ikonická skutočnosť. Žena. Sen.“

Všetko sme videli v dramatickom oduševnení

Aj teraz Ťa cítim na pleciach, ťažoba

priesvitné nebo, požehnaná zem

Je len samozrejmé, že naťahujem čas

prespime vlastné konce

Noc - rozpínavá galaxia v ustavičnom pohybe

Unikáme hmyzu a netušíme akýsi nedostatočný

deň

Ty voniaš ohňom, vzduch ako petrolej