toľko veľa ciest točí sa do kruhu
figúrok ľudí vysypaných
na biele plátno s čiernymi bodkami
otázok ktoré zdá sa zodpovie už iba nebo
vzdialené blízke sivé a tajomné
dni halia naše nimi krivené plecia
lások a rozchodov
uhlia a cukríkov
mostov a podchodov
keď do ucha symboliku dúcha
tá vzdušná jarná báseň
a táto písaná pod vodou